Tento príspevok sa zoberá problematikou znakov a značiek svetového písomníctva či už mŕtvych, alebo živých jazykov. Každý jazyk sa zaznamenáva v podobe určitého počtu vybratých znakov, ktoré voláme písmená a číslice. Hovoríme tu o problematike automatickej kresby. Rád by som sa vrátil k historickým koreňom dnešných jazykov a ich písomnej forme zachytenia na určitý nosič ako kameň, kosť, drevo, koža, pergamen a iné. Zo začiatku nemôžeme hovoriť o určitých znakoch ako o písme. Ide o voľne vytvorené určité kresby pomocou jemnej motoriky ľudskej ruky. U zvierat takáto jemná motorika ruky nie je rozvinutá. Až neskoršie sa týmito znakmi alebo piktogramami začali označovať určité konkrétne veci a objekty. U zvierat tiež existuje potreba hlavne chemického označenia teritória, v ktorom žijú – chemická znaková reč. U človeka a prírodného človeka dochádza k označeniu teritória určitými znakmi: kolmi, kosťami a napríklad kameňmi. Teda je tu snaha dať v komunikácii iným na známosť informáciu o obsadení teritória. Až neskoršie sa na koly, kamene a kosti dostávajú určité znaky. V tomto momente môžeme hovoriť, že znak na kole niečo označuje a hovorí o obsadenom teritóriu určitou skupinou ľudí. No my sa od tejto problematiky vzdialime do problematiky automatického písma. Myslím si, že by bolo dobré vymedziť, čo je a čo nie je automatické písmo. Tým, že človek vo svojom vývoji používa ruku na stále jemnejšie a presnejšie práce, presunul hmat z papule do končekov prstov. To mu dovolilo svoje končatiny používať na jemné a doslova krehké dotyky s objektmi okolo neho. Tu máme kdesi proces kreslenia a písania. Postupne sa zdokonaľuje schopnosť jemnou motorikou ruky vyjadriť seba a svoje pocity. Znovu sa vzdialime od témy a zájdeme si do grafológie. Grafológia je založená na schopnosti grafológa posúdiť psychické danosti danej osoby. Teda skúmaná osoba napíše vlastnou rukou určitý text a tento text je plný skrytých významov o samotnom človeku. Nie je žiadnym tajomstvom, že dobrý grafológ je aj dobrý veštec. Grafológiu možno využiť aj u detí, ktoré nevedia písať. Stačí, keď nakreslia obrázok plný obrázkových znakov. Aj táto kresba je plná hodnotných výpovedí o psychickom stave dieťaťa. Stačí porovnať kresbu chorého dieťaťa a kresbu zdravého dieťaťa a je všetko jasné. Keď takto pozbierate rôzne kresby od rôznych detí s rôznymi psychickými diagnózami a medzi sebou ich porovnáte a vyhodnotíte, máte základ diagnostickej techniky. Keď vám klinický psychológ predloží obrázky s machuľami a žiada vás, aby ste sa vyjadrili, čo si môžete pod nimi predstaviť, tak tiež skúma vaše vnútro a teda psychické danosti. Skúma schopnosť vašej fantázie, emocionality a celkového zamerania. To by sme mohli prirovnať k technike, keď vám niekto predloží písmo vraha a skúma vaše reakcie na písmo vraha alebo obrázok, ktorý vrah nakreslil. Keď máte sklony k vražde, tak sa vám písmo bude pozdávať a obrázky si vyvesíte v obývačke svojho bytu. Takto asi by sa mala chápať technika automatického písma, teda kresbou niečo vyjadriť. To, čo nás prioritne zaujíma, je využitie automatického písma na meditačné účely. Napríklad si sadnem do základnej asany, keď sedím na zemi so skríženými nohami pred sebou. Zoberiem papier a pero a voľnou kresbou nakreslím tento meditačný stav. Do základnej asany si sadne špičkový jogín a nakreslí na papier voľnú kresbu a vyjadrí svoj stav. Zoberiete kresbu majstra jogy a svoju kresbu a navzájom ju porovnáte. Zisťujete rozdiely. Určite postrehnete značné rozdiely. Požiadate iného špičkového jogína, aby nakreslil tiež počas sedenia v asane kresbu. Keď porovnáte kresbu jedného majstra jogy a druhého majstra jogy, tak rozdiely budú zrejme nepatrné. Kresby sa budú podobať. Snažil som sa v tomto príspevku načrtnúť problematiku automatickej kresby a jej významu pre meditačnú prax. Predchádzajúce príspevky sú len spôsoby nácviku k logickému pochopeniu automatického písma. Máme tu logické vysvetlenie, čo je automatické písmo a načo by sa dalo využiť v meditačnej praxi Teosofickej školy.

Pridaj komentár