Tento príspevok sa zaoberá prieskumom kabalistických postupov, ako ich uplatňovali tí najlepší v tejto oblasti. Pokúsil som sa nahliadnuť do mysle tých, ktorým kabala a písmenkové alebo znakové meditácie boli prirodzeným prejavom od narodenia.
Už dávno som do tejto školy ničím neprispel, a preto sa pokúsim čiastočne napraviť tento dlh. Vrátil som sa mysľou do obdobia, keď som sa kabalou zaoberal a aj ju intenzívne meditoval vďaka Františkovi Bardonovi a jeho knižke Kľuč k skutočnej kabale. Na začiatku mojej meditačnej praxe som túto knižku meditoval tak, ako bola vytvorená, bez nejakého kritického postoja som sa ju snažil dostať do svojej mysle ako jednu z možných alternatív kabalistickej praxe. Neskoršie som k tejto knižke začal mať negatívnejší postoj a to preto, že autor sa podrobnejšie nevenoval významnejším predstaviteľom kabaly a dôsledne nenaväzoval na už existujúcu prax. Názor na to, že k dispozícii sú iba knižky o teoretickej kabale, je len hysterické vyzdvihovanie vlastnej osoby autora. Jednoducho autor robí prvú chybu logického a pragmatického postupu a to je nedôsledné skúmanie odkazu kabalistov. Tvrdenie, že kabala je výhradne špekulatívna a teoretická, je nezmysel. V tomto príspevku sa pokúsim načrtnúť aj historickú rovinu kabalistickej ezoteriky. Na získanie týchto informácií využívam špiritistické schopnosti oživovať mŕtve informačné polia už nežijúcich ľudí. U vedného kabalistického ezoterika je systém postavený na tom, že si vytvoril vlastné znaky a týmito znakmi onačil predmety a javy okolo seba. Teda nejde tu ešte o formu písma s určeným počtom dohodnutých znakov a dohodnutých kombinácií. Možno ste si viedli ako dieťa svoj denníček, do ktorého ste si všetko zapisovali tajnými znakmi, aby si to nikto nemohol prečítať. Dotyčný kabalista si vytvoril vlastný znakový svet a iba tomuto sa venoval. Vytváral neustále nové kombinácie na označenie objektov a javov okolo seba a zároveň si toto všetko zapisoval. Iný kabalista označil všetko okolo seba zvukovou podobou znakov. Každé písmeno má dohodnutú aj svoju zvukovú podobu. No tu si kabalista vytvára zvukovú podobu písmen podľa vlastného uváženia a nie na základe určitej dohody s niekým iným, čo je základom pre zvukovú podobu dorozumenia sa človeka s človekom v určitom prostredí určitého národa. Fenomén vzájomnej dohody neexistuje, ale je dôsledne uplatňovaná zásada individuality, a nie kolektívu. Preto je aj také množstvo rôznych kabalistických postupov a toľko možných druhov židovského písma. Koniec koncov aj čínske písmo má obrovské množstvo znakov, ktoré vytváralo obrovské množstvo duchovne založených ľudí. No u čínskeho fenoménu ide skorej o kresbu, ktorou sa vyjadrujú tiež objekty a javy okolo nás. Iný kabalista označuje jedným znakom, a to výhradne vlastným znakom, jednotlivé hviezdy na oblohe a potom vytvára vzájomné kombinácie podľa vnútorného cítenia a nenecháva sa ovplyvňovať niekoho želaniami. Iný kabalista začal všetko vyjadrovať počtom úderov. Každý objekt dokázala jeho myseľ označiť počtom úderov a tento počet úderov zapísal vhodnými znakmi. Iný kabalista vo svojej mysli vytváral množstvo piktogramov, ktoré neustále zachytával na vhodný nosič ako napríklad papyrus. Potom si voľným spôsobom vyberal určité kombinácie znakov a z nich vytváral ďalšie kombinácie znakov. Teda donekonečna produkoval ďalšie a ďalšie znaky. Iný kabalista vyjadroval všetko hmatom. Na niečo sa skoncentroval a potom to rukou nakreslil v podobe určitých špirálovitých a čiarkovitých kresieb z hlbiny vlastného podvedomia. Iný kabalista ukladá znaky zo svojho vnútra medzi objekty a uvedomuje si priestor medzi objektmi. Ďalší kabalista odmieta vnímať svet okolo seba na základe toho, čo vidí a vo vnútri svojej mysle chce všetko vnímať na základe určitých znakov a ich kombinácií. Nezabúdajme, že písmená židovského písma sa považujú zároveň aj za číslice, teda za znaky, ktoré majú určitú hodnotu niečo označiť a aj číselne vyjadriť. A tu kdesi začína vynález písma. Teda vybratie určitých znakov a dohodnuté kombinácie znakov na spoločne dohnuté označenie veci, objektov a javov ľudského bytia. Neskoršie v kabalistickej praxi nastupuje trend meditovania a cvičenia s textami, ktoré znechali velikáni kabalistickej praxe. Zozbierané rôzne druhy znakov od osobností kabaly sa premeditúvajú a zároveň vnútrom každého kabalistu prerábajú na iné kombinácie dohodnutých znakov. Každý kabalista musí postupovať z hĺbky svojho vnútra a nie nejakou skúsenosťou niekoho. No a teraz sa skúste pozrieť na dielo Františka Bardona Kľúč k skutočnej kabale. Ku kabalistickej praxi môže byť uplatnený aj iný ezoterický prístup. Napríklad pestovanie rôznych druhov prehnaných emócií ako radosť, strach, hnev, smútok. K danému znaku z hĺbky vlastnej duše pridáte prehnanú emóciu a tá vytvorí určitú obrazovú halucináciu. Možno hovoriť o božských zjaveniach. Vzor možno nájsť v extaticko- emocionálnych stavoch kresťanstva. Ku kabale možno pristupovať z hľadiska mytologického a to vidieť v určitých znakoch a písmenách duchovné sily. Vzor v gréckej mytológii a tiež v šamanskom prístupe cez sily prírody. Ku kabale môže byť prístup ako k magickým rituálom pomocou kombinácií znakov, podľa pravidiel magického spôsobu myslenia. Ku kabale možno pristupovať aj vešteckým spôsobom, pri ktorom jednotlivé znaky a písmená môžu slúžiť ako veštecké pomôcky. Ku kabale možno pristupovať ako k písmu o určitom počte znakov, a teda o prístup na praktické použitie.
Kto chce praktizovať kabalu, musí si vytvoriť vlastné piktogramy v podobe znakov, ktoré vydoluje zo seba a svojho vnútorného sveta. Od tohoto momentu sa odvíja všetka kabalistická prax.

Pridaj komentár