Začal som si uvedomovať, ako som sa vlastne psychicky zmenil. Už nie som hysterická povaha, ktorá sa dokáže za vytýčenými cieľmi hnať ako lavína a robiť si, čo chce a hlavne vyrábať emócie všetkého druhu. Z hysterickej povahy som sa presunul čítaním Tibetskej knihy mŕtvych aj do psychopatickej povahy. Táto zmena mi umožnila otvoriť magické chápanie sveta a otvorila mi cestu do sveta ezoteriky. Zároveň mi vo vonkajšom svete priniesla nepríjemnú izoláciu, strach a obavy z nevypočítateľnosti tejto povahy. Dnes ju síce používam, ale po cvičeniach ju dôsledne uzatváram. Nemám záujem zničiť si šťastný osud. V dnešných dňoch som sa dôsledným cvičením prebúral do epileptickej povahy. Stratila sa emocionálna radosť z hysterickej povahy a nevyspytateľnosť z psychopatickej povahy, ale prišla silná stabilita a ochota tvrdo a dôsledne realizovať ezoteriku ako vo vnútornom, tak aj vo vonkajšom svete. Na druhej strane sa objavila tvrdosť a cynizmus. Budem sa musieť pousilovať túto negatívnosť utlmiť. Epileptická povaha mi priniesla aj výrazný podiel na šťastnom osude. Mám pocit, že ľudia mi vychádzajú viac v ústrety a chcú byť v mojej prítomnosti čo najviac. Skúmal som na diaľku aj detskú epileptickú povahu, ktorá spôsobuje u ľudí dobré a láskavé myslenie na vašu osobu. Tiež je tu silný prvok pomáhať. Namiesto emocionálnych výbuchov prišla ezoterická sila, ale zároveň aj monotónnosť a fádnosť. Niekedy vo mne zarezonuje ľútosť nad utlmením hysterickej a psychopatickej povahy. Byť výborný a úspešný má aj svoje smutné stránky, nemôžem si robiť čo chcem, musím robiť to, čo je nutné a nevyhnutné. Musím byť pozitívny a vidieť, čo táto zmena priniesla a je toho určite dosť pozitívneho. Stojí to za to.

Pridaj komentár