Skutočne je zaujímavé, ako sa človek, ale aj niektorí meditujúci, povýšili nad prírodu. Sebavedomie a arogancia ľudského ducha nedovoľuje zmeniť vnútorný postoj a vytvoriť v hlave imagináciu, že zvieratá sú viac ako ľudia. Táto imaginárna sugescia sa ťažko presadzuje v mysli človeka. Mať pocit, že pes je múdrejší ako človek, je skoro nedosiahnuteľné. Pocit, že zvieratá majú všade prednosť, je neprekonateľný. Imaginárna predstava, že musíte zvieratá obsluhovať a robiť to, čo si želajú, je priam urážajúca. Ovšem bez zmeny postoja sa šamanizmus a zvieracia psychika cvičiť nedá. Hinduistický princíp zbožňovania zvierat tým, že jeho zvieracie božstvo každý deň vybozkávate, je ťažký. Už teraz možno pochopiť, ako bolo možné, že prírodné národy zabili medveďa a zároveň ho uctievali ako svojho predka, ktorý im dal život. Táto psychohygiena dovoľovala prírodnému človeku nevzdať sa a neodpútať sa od prírody. Aj pre mňa osobne sú tieto cvičenia ťažké. Priznávam, že vzťah k zvieratám a prírode bol panovačný. Niekedy som holdoval pestovaniu bonsajov, teraz už vo svojej mysli dávam priestor voľne rastúcej prírode.

Pridaj komentár