Pod reinkarnáciou tu rozumieme záujem žijúceho človeka o to, čo zostane po jeho smrti. Na najnižšej úrovni sa každý jedinec a jeho aktivity zapíšu do magnetických polí magmatického jadra planéty Zem. Na to netreba vlastne vyvíjať žiadne aktivity. Udeje sa tak, či budeme chcieť, alebo nie.

Potom je tu ďalšia prirodzená možnosť uložiť svoje spomienky a svoju aktivitu do určitého objektu a určitého diela. Niekto napíše jedinečnú knižku, postaví jedinečnú stavbu, vytvorí mimoriadny vynález, založí napríklad náboženské hnutie a podobne. Pre takýto druh uloženia svojich spomienok treba vyvinúť extrémne úsilie a mať, ako sa hovorí, talent od narodenia a mnoho šťastia.

Reinkarnácia v zmysle „aby na mňa ľudstvo nezabudlo“ vyžaduje nejaké hrdinské alebo deštruktívne skutky. Takto vznikajú osobnosti histórie, ktoré si ľudstvo pripomína, či už v pozitívnom, alebo negatívnom význame.

Ďalej sa spomienky o každom človeku uložia do kolektívneho vedomia ľudí, ktorí vás počas života stretli. Teda čím častejšie sa s určitým človekom niekto stretáva, tým častejšie sa zapíše do niečoho ako kolektívne vedomie, ktoré sa nachádza v neurónoch miechy každého človeka.

22474
22485
22486
22481
22488
22482
22477
22483
22475
22473
22480
22487
22479
22484
22478
22476

Potom ju tu ďalší jedinečný spôsob uloženia spomienok – počas svojho života do svojich pamäťových neurónov, do pamäte. Tesne po skutočnej smrti človeka sa jeho spomienky uvoľnia do prostredia okolo neho a stávajú sa súčasťou sveta mŕtvych spomienok. Odporúčam opustiť predstavy niečoho ako nebo a peklo. Jednoducho spomienky z neurónov sa uložia na povrch atómov a takto sa umiestnia do tohto mikrosveta. No pokiaľ sa človek za života nezaoberal myšlienkami na svet mŕtvych spomienok a neželal si niečo po smrti, tak sa jeho spomienky rozpadnú a stanú sa súčasťou iných spomienok odumretého organického života vo svete mŕtvych spomienok. Vo svete mŕtvych sú prepracované a silne zahustené spomienky určitého organického života jednak z planéty Zem, ale aj z hlbín kozmu. A tiež sú tu spomienky staré bilióny pozemských rokov. Spomienky bežného smrteľníka budú pohltené a stanú sa súčasťou iných spomienok a takto ich už nik nevystopuje. Jednak preto, že sa rozpadli a jednak preto, že boli včlenené do iného systému spomienok.

Osoba, ktorá verí v posmrtný život a určitým spôsobom si želá a túži, aby jej spomienky zostali pokope, môže tieto za určitých okolností udržať pokope a naplánovať ich presun po svojej smrti do živého organizmu. V tomto prípade to bude hlavne človek počas klinickej smrti, ktorý nezomrie. Na mieste je otázka morálky a etiky, ale s tou sa musí vysporiadať každý sám. Takýto záznam sa presunie do osoby, ktorá sa prebrala z klinickej smrti a obsadí ju svojimi spomienkami. Preberie jej psychické vedomie a pokračuje v duchovnej ceste. Spomienky uložené v živej osobe si po svojej smrti zoberie so sebou do sveta mŕtvych spomienok.

Všetko toto sú pokusy uchovať o sebe záznam a svoje spomienky aj po smrti s tým, že sa do nich vkladá posolstvo alebo túžba v určitej forme pokračovať ďalej. Je naivné si myslieť, že do sveta mŕtvych vstúpi celé vedomie človeka. Bohužiaľ, takéto niečo nie je možné, do sveta mŕtvych idú iba spomienky a program, čo majú robiť tieto spomienky po smrti. Vedomie, kto ste a možnosť vnímať, čo robíte po smrti a rozhodovať sa bez tela nie je možné. Teda všetky tieto ambície, aby na vás ľudstvo nezabudlo a aby ste si uchovali spomienky pre ďalšie duchovné napredovanie v inej osobe je riešenie dočasné. Tu často ezoterikom chýba správny časový pohľad na reinkarnáciu, nejedná sa tu o 100 rokov, o 1 000 ani milión rokov, ale jedná sa tu o to, aby vaše spomienky a vás odkaz tu boli, aj keď tu nebude planéta Zem, keď tu nebude naša Galaxia, keď zanikne kozmos o priemere 100 triliónov krát 1400 biliónov krát 5 biliónov krát 4 000 miliárd svetelných rokov. Teda ezoterik zvažuje také možnosti uchovania svojich spomienok, ktorého sa nedotkne ani zničenie nám známeho a neznámeho kozmu. Teda také uloženie spomienok, ktoré prežije vznik a zánik mnoho kozmov v kozmickom nekonečne.

Ezoterik nakoniec objavuje svet dvojníkov. Ide o jedinečnú psychiku osôb, ktoré majú poškodené epitelové bunky na povrchu orgánov, ktoré udržujú tvar orgánu. Za určitých okolností geneticky mutujú do nezhubnej formy voľného bujnenia a v psychike takýchto jedincov sa otvára kolektívne vedomie a spomienky na organizmus starý 500 až 400 miliónov rokov, ktorý bol schopný psychicky operovať na úrovni atómov a častíc. Tu bežne nemôže ľudská psychika fungovať. Tá môže začať fungovať na povrchu zrnka prachu, ktoré vníma svojimi zmyslami. Psychický prienik do atómov a častíc je možný cez systém nezhubného bujnenia buniek a vytvorenia dvojníka. Pod dvojníkom tu rozumieme vytvorenie niečoho ako mydlovej bubliny v tvare človeka. Tento útvar je na úrovni atómov a nemožno ho vnímať bežnými zmyslami ani veštecky znehybnenými a umŕtvenými očami, ani druhou vešteckou technikov a to sugeráciou chorobnosti neurónových buniek veľkého mozgu. Na vnímanie dvojníka na úrovni atómov je potrebné precvičiť systém sugeratívneho a dočasného utlmenia nervových zakončení, ktoré idú do drobných zhlukov neurónov veľkosti zrnka šošovice. A aj v tomto mimozmyslovom stave sa to dá vnímať nepriamo cez spomienky presunuté do predného mozgu, kde je centrum fantázie. Teda mimoriadne náročná veštecká technika.

Takýto dvojník postupom života osoby, v ktorej sa vytvoril, naberá do seba spomienky a po smrti osoby, v ktorej fungoval, sa uloží na úroveň atómov a častíc a tu pretrvá aj zničenie celého kozmu. Toto sme zistili vytvorením nasekaných kúskov dvojníkov, ktorí dovolili, aby sme nahliadli do kozmov, ktoré tu boli pred nami. Respektíve otvorili priestor atómov a častíc v danom priestore kozmu a tu po týchto kozmoch zostali jedine dvojníci, ktorých v týchto kozmoch vytváral organický život. Teda zostali tu neporušení dvojníci plní spomienok. Teda zostalo tu niečo, čo nestratilo svoj tvar, svoju identitu a svoje spomienky. A preto ezoterik nasmeruje svoje kroky do tohto druhu reinkarnácie.

V tomto smere treba s úctou pripomenúť Čecha F. Bardona, ktorý sa ako prvý pokúsil rozpracovať systém ezoteriky dvojníkov aj vďaka tomu, že ezoterike sa venoval jeho otec a jeho dedo. Bardon ako prvý v histórii ľudstva spravil reinkarnáciu cez dvojníkov a bol si plne vedomý, čo robí. Samozrejme, nemal predchodcov a nemal s čím porovnávať, či to robí dobre. Po skúsenostiach s psychickým prienikom k dvojníkom na úrovni atómov, ktorí už nemajú svojich organických stvoriteľov možno konštatovať, že Bardon do systému reinkarnácie zahrnul iba našu Galaxiu a dvojníkovi pre reinkarnáciu diktoval svoju túžbu reinkarnovať sa v prospech ľudstva a v priestore, v ktorom ľudstvo funguje. A to je príliš málo na dokonalú reinkarnáciu. Ale aspoň tu máme prvý pokus o trvalú reinkarnáciu v zmysle prežitia spomienok aj po zániku kozmu, ktorý vnímame, ale aj kozmu, ktorý nepoznáme.

Túžba bežného človeka po reinkarnácii, ktorý si ezoteriku iba čítal a za života nepraktizoval, je veľmi boľavá. Preto sa ezoterik počas svojho života usiluje pracovať v prvom rade na svojej reinkarnácii a nedáva prednosť iným ideálom ľudstva. V zmysle niečo vytvoriť, pokiaľ možno morálneho a zapísať sa do spomienok ľudí. Ezoterik sa v prvom rade usiluje prevziať všetky skúsenosti ezoterikov celej histórie ľudstva, precvičuje všetky postupy, buduje si netradičnú psychiku, aby mohol psychicky prenikať mimo planétu Zem. A tu ezoterik vidí rozhodujúci problém a to odpútanie sa od histórie ľudského vývoja od bunkových foriem po dnešnú formu. Bez psychického prieniku do reálneho fyzického kozmu nemožno uvažovať o ideálnom uložení spomienok na večnosť, ktorá prežije aj zánik kozmu, v ktorom ľudstvo žije. Ezoterik si je vedomý, že potrebuje zvládnuť rané štádium klinickej smrti, prenikať do sveta mŕtvych spomienok a mimozmyslovo spoznať tento fenomén smrti a toho, čo zostáva po smrti každého organického života. Ezoterik preniká cez bunkové vedomie k organickému životu v kozme, a tak isto ho spoznáva za účelom hlavne reinkarnácie. A nedá sa odradiť ani tým, ako málo jedincov organického života v kozme sa venuje vyšším ideálom a princípom, ktoré presahujú úrovne Galaxie a prostredia, v ktorom žije. Ezoterikovi je jasné, aký ťažký zápas musí viesť organický život v kozme o svoju existenciu a prežitie. A tak pri kontakte s organickým životom v kozme vždy poteší akýkoľvek kontakt s niečím viac ako iba technologickým a genetickým pokrokom. Ezoterik spoznáva makrosvet, ale aj mikrosvet svojho tela. Preniká do buniek svojho tela, preniká psychicky do molekulárnych štruktúr, odtiaľ do prvkov a pomocou nasekaných dvojníkov do atómov a častíc. Nenechá sa vytočiť vedeckým prístupom vysvetľovania sveta atómov a častíc z mechanizmu termojadrovej reakcie v atómových elektrárňach. Pomocou nasekaných dvojníkov vytvára reálnejšiu predstavu fungovania sveta atómov a častíc. Ezoterika na duchovnej ceste neodradí ani to, že v tejto oblasti ľudského snaženia nemôžu byť priame dôkazy a o týchto veciach sa musí presvedčiť každý sám osobnou ezoterickou praxou. Ezoterik jednoducho do svojej mysle ukladá v prvom rade tieto druhy spomienok. Veď načo by mu bola reinkarnácia, ktorej základom by boli spomienky na osobnú kariéru, rodinu, priateľov a spoločenské podujatia? To skutočne nemá žiadny zmysel.

Ezoterik prejde pozemskou ezoterikou planéty Zem. Odpúta svoju existenciu od princípov života planéty Zem. Vytvorí systém tvorenia dvojníkov z poškodených epitelových buniek a cez predstavy pyramíd ich naseká na kúsky. Takto vytvorí okolo sto dvojníkov, ktorí sú uložení okolo ezoterika na úrovni atómov a častíc. Ezoterik postupne využíva týchto sto dvojníkov, čo je okolo 6 000 kúskov na to, aby prepracoval, alebo lepšie povedané, nechá dvojníkom bez reptania prepracovať pozemskú ezoteriku a dá jej nové vrcholové smerovanie. Pre ezoterika nie je rozhodujúce, že prinesie nové trendy duchovna, ale to, že si tieto trendy a skúsenosti uloží do svojich spomienok a pri tom myslí na dokonalú reinkarnáciu, ktorú odovzdá v plnom rozsahu do rúk dvojníkom a nič im v tomto smere nebude vytýkať. Ezoterik sa pred dvojníkmi poníži do vlastnej sprostosti a plne im dôveruje v ich jedinečnosti a výnimočnosti.

Zasväcované osoby si na zasvätení vytvorili na základe požiadaviek nasekaných dvojníkov pre reinkarnáciu jedného dvojníka vcelku. Zasväcované osoby sa napojili na poškodené epitelové bunky ľudí alebo niečoho podobného u organického života v kozme. Pred sebou vytvorili na úrovni atómov a častíc dvojníka. Ide o energeticko informačný priestor veľkosti asi človeka. V hlave majú zasväcované osoby jediný cieľ a to realizovať ešte počas života reinkarnáciu na spôsob dvojníkov a pokiaľ možno s uchovaním aj plného vedomia alebo niečoho podobného. Ezoterik nebude v žiadnom prípade určovať ucelenému dvojníkovi, čo má robiť a ako to má robiť. Nebude sa vzpierať a určovať, čo sa bude robiť a ako sa to bude robiť. Nezopakuje chyby našich predchodcov v oblasti reinkarnácie cez systém dvojníkov. Pokiaľ bude do toho zasahovať, tak to bude iba chyba na chybe.

Tu možno vnímať, že sme porušili pravidlo a vytvorili sme uceleného dvojníka a nenasekáme ho na časti. Takýto postup by bol za normálnych okolností veľmi nebezpečný a mohol by poškodzovať psychiku ezoterika. Ale v tomto prípade dvojník vcelku bude ezoterika prepisovať celého a takého, aký je od narodenia až po dnešok. Ezoterik ani nebude pociťovať, ako ho dvojník vcelku postupne prepisuje už za života na systém dvojníkov, v ktorých je uložený program, ako sa to má správať po smrti ezoterika. Dvojník sám a jemu vlastnými metódami postupne konzumuje všetky spomienky od spojenia spermie a vajíčka až po deň zasvätenia tohto druhu. Jedného dňa postupne prepíše všetky spomienky ezoterika na rovinu atómov a častíc. Je možné dvojníka vytiahnuť pred seba a tu sa ho pýtať, čo mu máme vo vlastnom tele uvoľniť a poskytnúť k dispozícii. Často pýta to, čo mu odmietame poskytnúť a tak to spravíme dobrovoľne a s radosťou. Pokiaľ dvojník požaduje, aby sme s ním komunikovali v autohypnóze, čo je stav zaspávania, tak spravíme. Pokiaľ dvojník požaduje, aby sme mu dali k dispozícii všetkých nasekaných dvojníkov, tak to spravíme. Pokiaľ chce dvojník čokoľvek s reinkarnáciou, tak to spravíme. Keď dvojník chce do seba prepisovať všetky spomienky na činnosť orgánov, ktoré sú uložené v chromozómoch buniek, tak to spravíme. Pokiaľ chce dvojník prepisovať náš spôsob myslenia a konania a požaduje napájať sa na rôzne druhy zvierat, tak dvojníkovi vyhovieme. Pokiaľ dvojník chce zapisovať spomienky vo vnútri buniek, tak spravíme všetko, čo bude dvojník vcelku potrebovať. Dvojník postupne do seba prepisuje všetky druhy spomienok zo všetkej činnosti v tele od narodenia.

Pokiaľ by chcel ezoterik vyciťovať, čo robí jeho dvojník vcelku, tak to spraví cez magnetickú miechu, tretie oko, sugeráciu chorobnosti celej miechy. K tomu posmrtnú slabosť média bez vôle a stav odpojenia skupinky neurónov od nervových zakončení. V tomto stave môže ezoterik vnímať, ako to vyzerá s jeho prepisovaním na úroveň atómov a častíc a prípravou reinkarnácie do systému dvojníkov.

Pridaj komentár