Zapisujem si jednotlivé cvičenia, ktoré cvičím, aby som vedel, čo cvičím, akú váhu som cvičil minule a koľkokrát som dotyčnú váhu v danom cvičení aj zdvihol.
Znovu sa vrátime do posilňovne a pozrieme sa po cvičiacich. Jeden si chystá činku na cvičenie bicepsov na rukách. Nepozdáva sa mi, akú váhu si naložil. Zdá sa mi, že si naložil nad svoje možnosti. Pokúsi sa túto váhu zdvihnúť a spraví tak iba dva razy a činku položí na podlahu. Začína nadávať, že si skoro natrhol sval na ruke. Chvíľu počká a odoberie z činky dva kotúče. Tentoraz si zavolá na pomoc svojho kamaráta a tento mu vďačne s činkou pomôže. Vlastne ju dvíhajú dvaja naraz. Neviem vám presne povedať, kto tu vlastne cvičí a kto tu pomáha. Spoločne to zvládnu aspoň 7 krát v jednej sérii. Vidieť, že sú so sebou spokojní. Pousmejem sa a pomyslím si svoje. Povedal som si, že takto postupovať teda nebudem. Napísal som si na každý hárok papiera názov jedného cvičenia a pod tento názov cvičenia si budem zapisovať, koľko som odcvičil a kedy som to cvičil. Koľko opakovaní som spravil a koľko sérií som v ten deň spravil. Výsledkom je poriadok a disciplína. Keď sa o týždeň k tomuto cvičeniu vrátim, tak budem vedieť, ako som to cvičil a ako to mám cvičiť teraz. Koľko si mám naložiť a koľko sérií a opakovaní treba spraviť. Neustále je prioritou cvičenia technická čistota a adekvátna váha. Uplatňujem aj ďalšiu zásadu, že váhu navyšujem vždy o 20 dkg viac, niekedy o 50 dkg viac. Vždy navyšujem pozvoľna zdvíhanú váhu. Uvedomujem si, že vlastne cvičím cvičenia vzpieračského druhu. Nejde mi tu o krásu svalov, ale aby som nadvíhal postupne čo najťažšie váhy. Uvedomujem si, že posilňovanie môžem pojať ako vzpieračský výkon, ako formu odtučňovania a tak isto si uvedomujem, že posilňovanie môžem poňať ako nádherné vyformovanie svalových partií tela.

Pridaj komentár