Rozdelenie pamäti na operatívnu, dlhodobú, zvukovú, zrakovú, pohybovú, chuťovú, hmatovú, čuchovú. Možno hovoriť aj o pamäti vnútorného fungovania organizmu. Hovoríme tiež o vhodných vyhľadávačoch spomienok všetkého druhu. Spomenieme si na statické spomienky a pohybové spomienky.
Tam, kde sú neuróny, je možnosť uložiť aj určitý typ spomienok. Nahliadnite do anatomického atlasu a naštudujte si, kde všade sa nachádzajú neuróny. Najviac neurónov pokope sa nachádza v šedej kôre veľkého mozgu. Tu sú uložené nehybné statické spomienky všetkého druhu. Nenájdete tu žiadny plán uloženia. Mozog z dôvodu bezpečnosti ukladá všetky spomienky chaoticky, kde sa len dá. Každú spomienku navyše rozkúskuje na jednotlivé sekvencie. Pripomína to výrobu animovaného filmu, kde sa každý drobný pohyb rozkreslí osobitne. V mozočku, ktorý je v zadnej časti mozgu, je mozgová šedá kôra, ktorá má na starosti, aby sme vedeli z veľkého mozgu pozbierať jednotlivé sekvencie ako vytvoriť pohyb ako v animovanom filme. Keď je mozoček poškodený, tak blokuje vyberanie obrázkov a zasekáva sa. Niekedy usporadúva a vyberá obrázky pomaly alebo rýchlo. Keď je vážne poškodený, vyberá do pohybu za sebou aj nezmyselné spomienky. Keď vyberie jeden sexuálny zážitok a zasekne ho, tak je to základ migrény v mozgu. Teda určité nahustenie bioenergie v určitom mieste tela. Mimoriadne veľa informácií o vnútornom fungovaní je uložených aj v brušnom mozgu. Ide o neurónové zhluky v dýchacej trubici, trubici žalúdka, tenkého a hrubého čreva. Ide hlavne o informácie o biochemických pochodoch celého tráviaceho a dýchacieho systému. Teda systému vylučovania a prijímania. Pri prieniku máte pocit, ako keby ste videli steny popísané chemickými vzorcami. V neurónoch miechy máte uložené vzorce správania jednotlivých orgánov. V strednom mozgu máte informácie o hormonálnej činnosti. V predĺženej mieche informačné schémy o fungovaní fyzikálnych veličín. Predstava o tom, že všetky spomienky z vonkajšieho a vnútorného sveta sú naryhované ako ryhy do kameňa a dreva, sú veľkou naivitou. Pri depresívnych stavoch sa môžu spomienky posunúť a neurónové schémy vyberania spomienok sa môžu vymeniť so spomienkami z veľkého mozgu. Môže prísť k celkovému posunu medzi mozočkom, mozgom, stredným mozgom, miechou a brušným mozgom. Zaznamenané informácie sú skôr jemné mikrobublinky, ktoré sa môžu vcelku pohnať do oblasti iných neurónov. Už som v rámci terapií takéto posuny naprával aj u seba a to vtedy, keď som si zámerne vyvolal depresívne stavy a snažil som sa z depresie vyliečiť. Toľko o pamäti, ako nebolo ešte písané. Takto to môže precítiť iba meditujúca osoba.
Na to, aby sme do pamäti zapísali všetko, čo prežívame, potrebujeme mať v perfektnom zdravotnom stave všetky zmysly a vnútorné senzory diania v neurónoch. Mám na mysli zrak, čuch, chuť, hmat, povrch tela na vnímanie pohybu a sluch. Ku konkrétnym zmyslom sú priradené konkrétne časti v strednom mozgu a vo veľkom mozgu. Nie je problém naštudovať. Keď je tu všetko v poriadku, tak do mozgu sa zapíšu všetky informácie či chceme, alebo nechceme, pokiaľ vedome zmysly neblokujeme. Všetky spomienky od raného detstva sú uložené v pamäti. No nie vždy sa k nim môžeme dostať. To, čo u nás zlyháva, to je vyhľadávač spomienok rôzneho druhu. A tu nastáva rozpor medzi tvrdeniami, že informácie sa z mozgu strácajú alebo sa pozmenili. S tým sa nedá súhlasiť. Problém je v dobre nastaviteľnom vyhľadávači, ktorý je tak účinný, aby pracoval priam geniálne. A na to sú tu mimoriadne účinné postupy práve priaznivcov Silvovky. V prvom rade ide o rezonancie zvukové, svetelné blikanie, vibrovanie zariadení cez prsty a povrch tela. Tak isto sem patria aj hypnotické stavy a obrazy, ktoré pomáhajú vytvoriť taký efektívny vyhľadávač spomienok, ktorý si spomenie na tie najmenšie podrobnosti. Hoci písmená na knižke, ktorú ste čítali pre 20. rokmi. Problém zvyčajne pri nepoškodenom organizme nie je v strate spomienok, ale v neustále sa kaziacom vyhľadávači spomienok a jeho vhodnom a špičkovom nastavení. A tu môže nácvik Silvovky účinne zasiahnuť. Silvova metóda využíva princíp z opravy elektrospotrebičov, kde treba nájsť chybu a vyznať sa v schémach zapojenia. Tieto dve veci – schéma zapojenia elektrospotrebičov a činnosť vyhľadávača spomienok majú niečo spoločné. Zaujímavé sú aj terapie, pri ktorých sa vymazávajú spomienky všetkého druhu. Nejde a nesmie ísť o poškodenie vyhľadávača spomienok, ale skorej o uzavretie spomienkových zážitkov do zmenšenej mikropodoby. Teda keď ju nájdete, tak iba vo forme zmenšeného bodu a nie veľkej spomienky. Na tieto techniky treba ovládať hypnotické stavy a Plazmatickú školu, pri ktorej sa napojíte na klinicky zomierajúcu osobu. Teda niekto vydýchol a v klinickej smrti zostane asi 6 minút. Táto pritiahnutá bioenergia zo zomierajúcej osoby zmenší všetky požadované spomienky do mikropriestoru, ktorý nedokáže štandardný vyhľadávač vyhľadať, iba ak vo forme malej bodky.

Pridaj komentár