Kde moje oko dovidí, tam všade nenachádzam nič iného, ako svet mandál. Jednostranne som oslepol pre svet mandál. Pozriem sa hore – mandala, pozriem sa dole – mandala, pozriem sa do svojho vnútra a zase mandala, upriamim slepé oči pred seba a zase svet mandál. Keď sa lepšie a čo najdetailnejšie pozriem na jednu mandalu, tak v tejto mandale začínam mojou slepou fantáziou vidieť nespočetné množstvo mandál.Pozriem sa na mandalu v tomto príspevku a zároveň z nej vytváram nespočetné množstvo ďalších mandál, stačí si vytvoriť jeden bod, potom ďalší a ďalší bod. Je to vcelku jednoduché. Nielenže sa učím vnímať mandalu, ale zároveň sa ju učím vnútorne preciťovať ako slastné chute všetkého druhu. Veď mandalou som aj ja a vlastne som súčasťou každej mandaly. Všetky mandaly a teda aj ja osobne sa pohybujú od stredu k okrajom. To je odstredivá sila, ktorú dostredivá sila vťahuje zase do stredového bodu. Som stredom a zároveň ním nemôžem byť. Takto sa správa každá mandala, v ktorej je nekonečné množstvo mandál. Niektoré mandaly vznikajú, respektíve sa rozpadajú na menšie a potom tieto rozpadnuté mandaly zase naberajú silu sa spájať. No keď chcú byť silnejšími, tak sa musia neustále strácať. Skúšam sa otvoriť a precítiť život nie ako človek, ale ako mandala. To nie som ja, človek, to je človek mandala. Skúšam sa túlať v mandale ako v labyrinte, z ktorého sa zámerne nechcem vrátiť. Schválne som si zabudol klbko nite, aj tak vlastne neustále žijem v mandale. Teraz aspoň túto skutočnosť dokážem preciťovať.

Pridaj komentár