Matka ma poslala po bračeka do dedinskej škôlky. Keď som ho vyzdvihla, tak sme sa v dedine zdržali a hrali sme s kamarátmi guličky. Okolo guličiek bolo veselo a bezstarostne. Akosi som pozabudla na čas a príliš sme sa už zdržali. Mame by sa to neľúbilo, tak som sa rozhodla, že si skrátim cestu domov cez rybníky, napriek tomu, že si matka neželala, aby sme tadiaľto chodili domov. Priam mi to dôrazne zakázala. No nechcela som mamu zbytočne rozhnevať tým, že prídeme neskoro. Ako staršia som kráčala v nervozite rýchlejšie ako braček a ten zostal trochu pozadu. Keď sme sa ponáhľali okolo rybníkov, nechtiac som vyslovila tu osudnú vetu, ktorá môjho bračeka záhadným spôsobom zhypnotizovala a braček si myslel, že som ho poslala, aby mi húsatá na hladine rybníka priniesol: Aha na rybníku plávajú húsatá, ktovie, či ty braček by si vedel tak pekne plávať. Po chvíli som sa obzrela, prečo braček za mnou zaostáva a nikde som ho nevidela. Ešte som kričala, aby sa neschovával a rýchlo pridal do kroku, lebo mama sa bude hnevať. Začala som ho hľadať, ale bračeka nikde nebolo. Po chvíli mi zrak padol asi niekoľko metrov od okraja rybníka a tu som zazrela na hladine hlavu bračeka s čiapkou. Bol to určite môj braček. V tom momente som skamenela a nevedela som sa pohnúť. V zlomku sekundy som pocítila na svojich ramenách jemný dotyk. Tento pocit ma ukľudnil a ja som skočila za bračekom do vody. Rýchlo som brata zachytila a vytiahla ho z vody von. Po chvíli sme sa rýchlo a šťastne dostali domov.
Tu by tento príbeh mohol skončiť, ale ja sa pokúsim vcítiť do tohoto príbehu a zistiť, čo sa tu vlastne dialo. V momente, keď si dievčatko v tomto príbehu uvedomilo, že brat sa vo vode topí, tak tento strach zachytilo i podvedomie matky dieťaťa. Matka inštinktívne vytvorila a zhustila silné bioenergetické pole, ktoré sa rýchlo presunulo k dcére a usmerňovalo jej konanie tak, aby všetko dobre dopadlo. To sú typické chvíle, keď matky tušia, že sa deje niečo životu nebezpečné jej deťom. Hovorí sa tomu materinský inštinkt. Samotná matka bola značne intuitívna a mala tušenia, kde sa čo zlé udeje. Sama sa venovala z času na čas dedinskému čarodejníctvu. Samotnú dcéru pred odchodom z domu varovala, aby cez rybníky nechodila. Bioenergia z matky v dcére pôsobila do jej pamäťových spomienok a dávala jej jasné pokyny ako ukľudni sa, veď vieš, že ťa otec naučil plávať, maj odvahu a rýchlo sa vráť domov. Len vďaka zvláštnym schopnostiam matky sa stalo to, že tento príbeh dopadol šťastne. Bioenergie tejto panej sa dokázali mimoriadne zhusťovať až do stavu fyzicky pôsobiacej bioenergie, čo pocítila aj dcéra na svojich pleciach ako dotyk fyzických rúk. Kľudne môžeme hovoriť o anjelovi strážcovi, v tomto prípade to bolo bioenergetické podvedomie matky dievčatka.

Pridaj komentár