Priznávam, že často ma môj vnútorný hlas dokázal riadne terorizovať. Snažil som sa môj vnútorný hlas, ktorý nielen neustále niečo rozprával, ale aj navodzoval určité emocionálne stavy, ovládnuť. Z meditačných techník som používal hlavne techniku odstavenia vnútorného hlasu do stavu úplného ticha. Často som cvičil aj stav motýlkára, ktorý chytí každé vnútorne vyslovené slovo. Ďalej som pestoval techniku, aby môj vnútorný hlas opakoval neustále iba jedno slovo hoci aj 5 minút. Všetky tieto techniky zaberali iba na určitý čas a môj vnútorný hlas ma vedel špičkovo terorizovať, napríklad dokolečka preberal neúspešné situácie. Často ma vnútorný hlas spochybňoval a odrádzal veci dokončiť. Niekedy to bolo skutočne nepríjemné. Nakoniec mi pomohla klientka, ktorá ma upozornila, že vnútorný hlas nie je v prednom mozgu, ale v temennom mozgu. Sprvoti som nechcel veriť, ale keď ma znovu vnútorný hlas spochybňoval, tak som sa všetkou vnútornou silou skoncentroval do tejto oblasti a čuduj sa svete, zostalo ticho. Predstavte si rozzúreného šéfa, ktorého už nepočujete. To je báječná vec. Takýto postup som použil aj vtedy, keď mi vnútorný hlas znovu rozprával o nezmyselnosti robiť ezoteriku. Znovu silná koncentrácia do temenného mozgu a zase ticho. Je to príjemné a účinné. Niekedy mám strach, že už nikdy vnútorný hlas neprehovorí.

Pridaj komentár