Príspevok č.14. Saša Pueblo – Vnútorný hlas, myšlienky, sila vôle.
Vo Fakírskej škole sa doteraz hlavne cvičilo prepojenie vôle na vnútorné myšlienkové pochody, kde ste sa snažili vnútorný hlas zastaviť a nedovoliť tvorbu žiadnych myšlienok. Potom ste pracovali na tom, aby sa tvorila iba jedna myšlienka neustále. K výcviku patrilo aj uvoľnenie sily vôle a vnútorný hlas si rozprával, čo chcel. Teda uplatňovali ste silu vôle na myšlienkové pochody.
Niekoľko podnetov na zamyslenie:
Vnútorný hlas a prepojenie na ruku v podobe písomného prejavu.
Vnútorný hlas a prepojenie na hlasivky v podobe vyslovovania.
Vnútorný hlas je ticho.
Vnútorný hlas neustále opakuje tie isté slová.
Vnútorný hlas voľne „trepe dve na tri“.
Vnútorný hlas ako vôľový prvok k vykonaniu niečoho.
Vnútorný hlas ako rozhodovací prvok.
Vnútorný hlas ako kontrolný prvok v bunkách mozgu.

Príspevok č.15. Saša Pueblo – Odriekam a trpím v mene ľudstva.
Túto kapitolu by som začal úvahou, aký zmysel by mohol mať meditačný tréning, pri ktorom by ste si niečo odriekali, alebo sa doslova fyzicky týrali. Keby ste robili vojenský výcvik, tak by to bolo zrejmé a jasné. Vojak vydrží všetko. No keďže nejde o vojenský, ale duchovný výcvik, tak by odriekanie malo dosahovať iný cieľ. Tým cieľom by mohla byť sugerácia, že keď vy osobne trpíte, tak sa niekto niekde uzdravuje. Takto poňatá Fakírska škola by mohla cvičiacemu priniesť silu morálnu. Treba to pestovať a skúšať.

Pridaj komentár