Boh. Dejiny Boha. Zjavenie Boha. Evolúcia Boha. Darvinizmus Boha. Zvnútornenie Boha. Zákonitosti Boha. Vedomie neurónov. Vedomie aurické. Zem. Slnečná sústava. Mliečne dráhy. Galaxia. Iné galaxie.

Je každému súdnemu človeku jasné, že stredoveká sláva Božia sa skončila. O jej ukončenie sa pričinili hlavne zmeny, ktoré nastali v ľudskej spoločnosti. Môžeme hovoriť o ranom období kapitalizmu a technologického rozvoja ľudstva. Prvé mechanické stoje v Egypte a Grécku slúžili na podporu viery. Už v tomto období sa tvorí základ na to, aby sa zmenili pozície vplyvu na spoločenské dianie medzi kňazom a vedcom vo všeobecnej aj množstevnej rovine. Pozvoľna končí obdobie dominantného postavenia duchovných osôb náboženského rozmeru. Začína doba raného kapitalizmu ako obdobie nástupu vedeckého pokroku, ako evolučného mechanizmu trvalých a postupných zmien technológie. Na prvý pohľad sa zdá, že duchovná osoba kňaza je v rozpore s vedeckým pracovníkom dnešných dní. V skutočnosti bol kňaz nielen v stredoveku nositeľom pokroku, aj keď to bol pokrok náhodný a spontánny.

21122
21114
21121
21115
21127
21123
21120
21124
21119
21116
21128
21113
21117
21118
21126
21125

Dnešní vedci a vedecké pracoviská prevzali iba štafetu od kňazov. Zobrali ju preto, lebo duchovná osoba kňaza nebola schopná zásadne zmeniť prístup k životu. Náboženské inštitúcie neboli schopné zo seba vytvoriť fabriky na vedu a vedecké osobnosti. Nedokázali prejsť z filozofie čakania na zázrak a náhodilého konania. Táto filozofia ešte aj dnes veci náboženskej iba škodí. A de fakto a de jure tvorí najtuhšie jadro náboženského dogmatizmu. Nič sa nebude meniť a všetko je naveky také, aké je.

Bohužiaľ, tento prístup spôsobil, že náboženstvo a duchovno ako také stráca svoje výsadné pozície, neustále ich bude strácať, až ich stratí úplne, pokiaľ nezmení filozofiu dogmatizmu. Dnes je vedec a vedecké pracovisko hybnou pákou všeobecného diania. Od dôb sa všetko zmenilo, ale nezmenil sa dogmatizmus a tradicionalizmus.

Pokiaľ duchovná oblasť sama seba nereformuje, tak sa nakoniec vec náboženstva stane mŕtvou nostalgiou. Tak ako je to s kráľovskými rodinami vo vyspelých štátoch západného sveta. Dianie okolo kráľovských rodín je veľká bulvárna šou a už viac menej môžeme hovoriť o divadle a teatrálnosti kráľov a kráľovských rodín vo vyspelých krajinách sveta. Možno tu hovoriť o zaujímavom vysporiadaní sa s minulosťou. Zostáva, a má iba formálny a skoro žiadny vplyv na celkové dianie. Treba si dať v oblasti náboženskej pozor práve na takýto fenomén, aby jedného dňa roku 3000 nebolo náboženstvo práve v takejto teatrálnej rovine volajúceho bez sily vplyvu.

Na to, aby sa tak nestalo, treba jednoducho zmeniť filozofiu a zbúrať tak nešťastne postavenú dogmu. V prvom rade sa musí náboženstvo očistiť napustením vedy a vedeckých metód do vecí Boha samotného. Veď v stredoveku boli nábožensky ladené osoby mimoriadne pokrokové. Samozrejme z pohľadu tej doby niesli v sebe pokrok. Možno to znie v dnešnej dobe paradoxne, ale nesporne je to tak, že túto hegemóniu pokrokovosti stratili a do dnešných dní ju nevedia obnoviť. Možno takou iskričkou sú tendencie v Čechách, kde sa cirkev zbližuje s intelektuálskou elitou. Ale to je iba formálne zbližovanie a nie zmena prístupov. Intelektuál môže byť v radoch cirkevných, ale nemôže porušiť tabu dogmatizmu a ortodoxnosti.

Iná situácia je samozrejme v USA, kde klasická cirkev nemá tak silné pozície a alternatívna cirkev má svoje mechanizmy, ktoré jej dovoľujú, aby sa aspoň podieľala na dejotvornosti dnešných dní. Jej prístupy sú predsa len aktuálne. A hlavne línia kozmického Krista v kresťanstve dáva prosperujúcu trendovosť. Je úplne samozrejmosťou, že tieto náboženské zoskupenia majú vo svojich radoch jedinečné náboženské osobnosti a držia tak tradíciu starostlivosti o svätcov, ktorí majú živú prítomnosť Božiu vo svojom vnútornom svete.

V tomto smere dogmatické a ortodoxne náboženské zoskupenia postupujú podľa mňa opačne a osoby, ktoré nosia v sebe živú náboženskú formu, dávajú bokom. Nie sú stredobodom záujmu, ako to často bolo v dobách stredoveku. Náboženstvo ako dobre organizované zoskupenie stratilo z tohto dôvodu netradične ladené osobnosti, ktoré by mohli reálne udržať Boha v aktuálnom živote.

Recept tu je a volá sa veda, vedecký prístup k náboženským veciam. Teda odmietnuť čakanie na Boží zázrak a keď príde, tak ho odstaviť a dať nabok. Pozmeniť produkovanie božích služobníkov a začať produkovať svätcov. Ani v stredoveku nebola vytvorená v náboženskej oblasti metóda evolučného produkovania svätcov. Teda osôb niečím výnimočných a jedinečných. Všetko sa stalo na Božej vôli alebo na náhode zázraku. A keď prišiel nečakane a silne, tak nebol prijatý. Povedali: Neboli sme na jeho príchod pripravení.

Je len na škodu náboženskej veci a Boha samotného, že do náboženského života nevošli dostatočne aktívne vedecké metódy skúmania. Napríklad náboženstvo a Boh samotný má svoje dejiny. Chýba ich hlboké preskúmanie z hľadiska svätcov a ich prínosu k poľudšteniu človeka a vytvoreniu dnešného ľudského sveta vedy a techniky.

Samozrejme, že otázkam náboženských dejín sa venuje značná pozornosť, ale z akého uhla pohľadu sa tak deje? Zvyčajne prevláda pohľad alebo prístup dogmatický. A tento nevyhovuje v žiadnom prípade. Tak isto je otázne, ako je osoba, ktorá sa venuje náboženským dejinám, vnútorne vybavená na takéto skúmanie.

Mňa osobne dejiny náboženstva zaujímajú ako možnosť duchovnej cesty. Na dejiny náboženstva sa chcem v prvom rade pozerať cez optiku a poznatky modernej medicíny, sexuológie a psychiatrie. Tak isto chcem pri skúmaní dejín Boha využiť svoje schopnosti a to sú veštecké schopnosti, senzibilné schopnosti, a tak isto schopnosť čítať informácie z informačných polí mŕtvych. Tak isto som vybavený schopnosťou čítať informačné polia dejinného charakteru uložené v magmatických poliach. Tieto polia zapisujú všetky udalosti v danej lokalite, nech sa udiali kedykoľvek. Pestujem náboženstvo a venujem sa mu meditačne. Nerobím to sám, ale so skupinou meditujúcich. Ďalej môžem na výskum náboženských dejín využiť netradičné zdroje, ktoré sa nedajú falšovať a subjektívne pozmeňovať. Informačné pole mŕtvej osoby. Zároveň vo vlastnej praxi overím, či to všetko aj funguje.

V zásade to, čo robím v oblasti dejín náboženstva je pocit, ktorý sa vracia na prah stredoveku a prijíma ochotu, aby náboženstvo prijalo vedeckosť a schopnosť sa aktualizovať na dnešné pomery. Pokúsime sa preskúmať náboženské dejiny netradične bez vplyvu autority samotného náboženského života. Pohľad bude prísne vedecký a minimálne empirický. Zároveň sa to, čo zistíme, pokúsime previesť do zrozumiteľnej podoby a náboženskej praxe založenej hlavne na kontemplačnej praxi. Skončili sa dejiny náboženstva písané nespornými autoritami náboženského života a začína dejinná evolúcia Boha samotného. Teda na náboženstvo ako také sa pozrieme v časovej postupnosti. Pôjdeme hlavne po svätcoch a najvýznamnejších autoritách tejto dimenzie ľudstva. Pokúsime sa dať náboženstvu možnosť evolučného vývoja, ktorý až tak silne nebude stáť na osobnosti niekoľkých jedincov. Uvedieme do života mechanizmus kontemplácie a trvalého vývoja v tejto oblasti duchovného vývoja. Mohli by sme to nazvať aj darwinizácia náboženstva.

Náboženstvo začneme považovať nie za fosíliu, ktorá svoj vývoj ukončila a kostnate sa drží minulosti. Vytvoríme živý náboženský organizmus, ktorý v evolúcii bude schopný konkurovať a zároveň sa vyvíjať. Omyl dogmatizmu nahradíme vyšším omylom neustáleho a trvalého vývoja. A náboženstvu vrátime možnosť návratu autority a pokúsime sa ho zbaviť práva na dožitie v ústraní nezáujmu.

Na to, aby sme zrealizovali tento cieľ a vdýchli náboženskej fosílii život bude potrebné, aby sme dali vo svojich mysliach celý náboženský odkaz. Prijímame filozofický pojem všetko náboženské, alebo čo najviac náboženského do spoločnej množiny všetkého Božieho. Prakticky pod tým rozumieme hlavne spomienky z informačných polí mŕtvych osobností náboženského života kdekoľvek na zemi. Tak isto sem zahŕňame to, čo bolo pred vytvorením veľkých náboženstiev. Do tohto všetko zahrnieme aj dnešný živý odkaz v mysliach jedinečných individualít. Tak isto sem zahŕňame spomienky na všetko náboženské, ktoré je uložené v spomienkovej podobe v mysliach žijúcich ľudí. Teda mŕtva forma všetkého. Tak isto sem zaraďujeme informácie uložené v zemskom magmatizme. Toto všetko dáva niekoľko podmnožín množiny všetkého náboženského. Pritom sa zohľadňuje aj hľadisko historické. Množina náboženského s čo najväčším množstvom náboženských informácií akéhokoľvek druhu. Jednoznačne pojem náhodné dianie a náhoda čakania na zázrak v tomto poňatí končí a začína historizmom podložená možnosť evolučného vývoja náboženstva ako takého.

No ani toto nám nepostačuje a pokúsime sa všetko zistené zvnútorniť. Teda vytvoriť niečo, čo bude inšpirované didaktikou ezoteriky. To, čo zistíme, dáme do podoby určitého spôsobu naučiť sa to, čo mali svätci a osobnosti náboženského života v sebe často ako prvok náhodného rozhodnutia prírodných a Božích faktorov. Čakanie na mesiáša v našom podaní skončilo a začne doslova výroba mesiášov. Teda nie čakanie na mesiáša, ale aktívna činnosť a pokus stať sa mesiášom. Niečo ako fabrika na svätcov.

Tak isto vytýčime aj priestor, v ktorom sa budeme pohybovať. Určíme, kde všade náboženský prvok zasahoval a kde ešte nezasahoval. Tieto hranice nám zase vytýči veda, veci a vedecký výskum. Nebudú vytýčené autoritou náboženského života ako doteraz. Zahrnie všetko, čo človek spoznal a to je jedno, či je to mikrosvet častíc elektrónkových mikroskopov alebo kozmický teleskop, ktorý objavil miliardy svetelných rokov vzdialené galaxie.

Kňaz ako služobník Boží sa dobrovoľne vzdáva svojho postu a stáva sa vedcom Božím. Cieľom je vytýčiť zákonitosti Božieho sveta, a to tak, ako vytyčuje veda a vedecké badanie. Viem, že to bude bolestivý proces odhaľovania patológie neurónov, ktoré sú plné náboženských obrazov. No pohľad medicínsky a zvlášť patologický dá dogme zelenú na svoju vlastnú transformáciu.

Pridaj komentár