Budem sa venovať sugeratívnej a mentálnej joge. Základom je usadnutie do určitého druhu asany a dosiahnutie nehybnosti tela aj mysle.

Na začiatku jogínskeho výcviku je potrebné usadnúť do vhodnej meditačnej polohy. V tejto polohe bude treba vydržať aj hodinu. Usadíte sa na určité miesto a začnete s nácvikom nehybnosti. Kto začína cvičiť nehybnosť, tak postupne stupňuje a predlžuje čas sedenia.

Nikdy nezačínajte tým, že vydržíte nehybne sedieť celú pol hodinu. Môže vám byť po cvičení zle. Keď usadnete do nehybnosti, tak to je nehybnosť takého druhu, pri ktorej sa nebudete mykať, škrabať a neskoršie ani pregĺgať. Nehybnosť je nehybnosťou kamennej sochy. Zároveň sa snažíte, aby vaša myseľ nelietala z myšlienky na myšlienku. Usilujte o to, aby ste mysleli neustále iba na jednu myšlienku, objekt vo vašej mysli. Usadnete, nehýbete sa a postupne sa snažíte koncentrovať sa na jednotlivé časti tela ako je koža, svaly, tuk, kosti, orgány a systémy tela. Cieľom je nehybnosť ako vonkajšia, tak aj vnútorná. Usilujete sa prejsť do zimného spánku medveďa. Všetko je postupne spomalené a všetko beží na minimálny chod.

Tieto cvičenia majú aj svoju terapeutickú hodnotu. Musíte konečne sedieť a nič nerobiť. Človek je už ako robot, ktorý musí niečo robiť, niečo premýšľať. Vôbec to tak nemusí byť. Máte právo na pol hodinu odstaviť svoje pohybové schémy a zastaviť tok myšlienok. Nastala chvíľa sústrediť sa na seba a na kľud, pokoj duše a myšlienok. Tento prístup má aj svoju ezoterickú hodnotu a môže slúžiť ako prvotné cvičenie na duchovnej ceste do svojho vnútorného ticha. Výcvik nehybnosti vám dáva aj rozvoj výnimočných schopností, ktoré vyvierajú z úplného utíšenia a vojdenia do zimného spánku hnedého medveďa. Jogínske cvičenia nehybnosti majú aj svoju liečiteľskú hodnotu. Stav nehybnosti, spomalenia všetkých činností vedie k zvláštnemu úspornému režimu všetkých pochodov.

Táto technika sa dá mimoriadne dobre praktizovať na choroby onkologického charakteru. V staršom veku aj na nevyliečiteľné choroby. Choroba sa síce nevylieči, ale spomalí alebo úplne utíši. Celkové utíšenie má aj svoju bioenergetickú bázu. Utíšenie a zbavenie sa bioenergie ocenia najlepšie tí, ktorí pestujú Reiki školu. Vzduchový výplach v sebe skrýva aj zbavenie sa bioenergie a jej tvorby v rôznych oblastiach organizmu. Vzduchový výplach nebudeme považovať za fyzickú záležitosť, ale jednoznačne za bioenergetickú záležitosť.

Keď ste sa už poriadne utíšili a nastúpil medvedí zimný spánok, tak sa skoncentrujete na vlastné pery s pocitom, že cez zatvorené ústa sajete bioenergiu a táto preniká cez dýchaciu trubicu, žalúdok, tenké a hrubé črevá a vychádza cez konečník. Týmto postupom sa začne proces prehlbovania ďalšieho utišovania. Keď všetko mnohokrát precvičíte a získaný stav si vychutnáte, tak je žiaduce sa inými meditačnými technikami oživiť a rozprúdiť tvorbu bioenergií. V stave medvedieho zimného spánku dlhodobo zostanú tí, ktorí majú vážny zdravotný stav, sú v pokročilom seniorskom veku. Tak isto v stave utíšenia a nehybnosti zostanú tí, ktorí majú vážne duševné problémy. Ostatní musia z tohto stavu prejsť do normálneho stavu.

Ja osobne nehybnosť cvičím hlavne vtedy, keď pokročím v Reiki škole, ktorá je silne bioenergetická a už by som bol rád v úplnom kľude, ktorý vystrieda absolútny chaos a bioenergetickú dynamiku. Veľmi rád si oddýchnem v stave jogínskej nehybnosti a pocit, že idem ako digitálne hodinky, je vskutku báječný. To ticho a kľud sa nedá nahradiť ničím.

Pridaj komentár