V tomto príspevku sa zaoberám spôsobom úchopu veľkej vzpieračskej tyče. Ide o šírku úchopu, pri ktorom sú ruky úplne pri sebe a potom postupne sa od seba vzďaľujú smerom do strán.
Na rozdiel od cvičenia opísaného v predchádzajúcom príspevku teraz nemeníme uhol sklonu lavičky ani zariadenia, na ktorom cvičíme, ale meníme uhol medzi rukami a tyčou, na ktorej máme umiestnené závažie. Pokiaľ sú ruky v strede tyče, dá sa hovoriť o nulovom uhle medzi pravou a ľavou rukou. Vzpieračská tyč je chytená tak, že ruky sú čo najtesnejšie v strede tyče. Pokiaľ ruky posúvame postupne do strán, tak sa medzi rukami vytvára neustále väčší uhol rozpätia. Napríklad ležíme na vodorovnej lavičke a cvičíme veľkou tyčou. Pokiaľ ju uchopíte dvomi rukami čo najbližšie k stredu rovnováhy, tak budete cvičiť bicepsové svaly. Ruky vytrčíte tak, aby dlane smerovali k tvári a vrchná strana ruky smerom od tvare. V tomto prípade budete cvičiť bicepsový sval. Pokiaľ medzi dvomi rukami vznikne medzera na šírku ruky, tak sa cvičiaci efekt presunie na vnútorný deltový sval. Pokiaľ bude medzi rukami medzera dvoch rúk, tak sila cvičenia sa presunie na tricepsové svaly. Keď medzi dvomi rukami bude rozpätie 4 rúk, tak sila cvičenia sa prenesie na prsné svaly. Pokiaľ sa zväčšuje priestor medzi rukami, tak sa do cvičenia zapoja chrbtové svaly.
Toto platí aj pri cvičení s jednoručkami. Buď sú úplne pri sebe, alebo maximálne od seba. Teda aj tu sa dá hovoriť o úzkom a širokom úchope. Pokiaľ chceme mať dobre rozvinuté svalové partie, je vhodné meniť rozpätie rúk pri posilňovaní. Vlastne pri všetkých cvičeniach a tiež pri hrazde je možné meniť rozpätie rúk.

Pridaj komentár