Z predchádzajúcich príspevkov už viete, že som sa vybavil dvomi digitálnymi diármi, ktoré mi začali uľahčovať prácu. Jeden meditujúci ma podpichol poznámkou, že som odteraz vlastne riadený počítačom a to som vraj tvrdil, že nebudem mať nad sebou žiadneho šéfa. Neviem, či z neho hovorila závisť, alebo ma úprimne poľutoval. Osobne ma to netrápi. Neustále študujem strategický marketing a kto sa nedigitalizuje, ten sa stáva v konkurenčnom boji menej úspešný. Zo zúfalstva a úprimne kričím – nechcem a neznášam žiadnu techniku. Milujem nadovšetko rastlinky, stromy a všetko živé. Tak ty nechceš byť úspešný? Ale chcem byť úspešný a prekonávam nechuť a odpor k mŕtvej technike. Nadovšetko je paradoxné, že môj otec celé roky robil okolo počítačov a sám nedokázal žiaden používať a obsluhovať. Všetko písal na papiere ako český žandár. Asi nechcel porušiť rodinnú tradíciu. Z rozprávania starej mamy som sa dozvedel, že v našom rode bolo plno policajtov a vojakov. Ja som si povedal dosť a túto rodinnú tradíciu zlikvidujem jedna radosť. Takto aspoň dokážem ísť s dobou a prijať, čo sa prijať musí. Takže ráno ma budí môj šéf počítač. Potom mi pripomenie, čo mám robiť v tento deň. Pripomenie mi aj čas schôdzok. Dokonca mi oznámi, kedy sa stretnutie začalo a kedy sa skončilo. Keď ma niečo múdre napadne, tak si to môžem hneď zapísať a neskoršie sa k tomu vracať. Dokonca už nepíšem na papier ani prednášky. Do diára som si stiahol aj niektoré marketingové brožúrky a diár ich sám pred mojimi očami prehliada. Teraz sa učím používať tabuľkový program pre evidovanie financií. Čo ma najviac teší je skutočnosť, že žiadne príspevky na internet už nepíšem ručne na papier, ale ich iba prenesiem z diára do počítača. Hold ocitol som sa nečakane v dobe digitálnej. Poviem vám, v tej dobe kamennej bolo fajn. No čo, už je za mnou.

Pridaj komentár