Toľkokrát som si povedal, že ma už asi v ezoterike a v terapeutickej praxi nič neprekvapí do takej miery, že by som z toho dostal, ako sa hovorí, záchvat radosti. Stalo sa to, keď som sa prebojoval meditačnými cvičeniami do mozočku v zadnej časti hlavy. Tu v šedej kôre, ktorá obaľuje mozoček ako koral skalu, sa nachádzajú pohybové koordináty. Znie to dosť zložito. No stačí si predstaviť, že v mozočku, ktorý ma veľkosť ako dve časti rozrezanej tenisovej loptičky sídli náš dvojník, ktorý môže rozbiehať rôzne druhy činnosti. Napríklad ak si pri plávaní budete predstavovať, že vo vás pláva ešte niekto druhý, tak ešte hodinu budete mať pocit, že plávate neustále. V mozočku, ktorý je v ľavej aj pravej časti rozdelený na 10 úsekov, sídli náš dvojník, ktorý si často robí, čo chce. Napríklad sa rozhodne byť depresívny a vy túto depresivitu pociťujete a nemôže ju hneď zastaviť ani zvládnuť. Teda psychické pochody v mozočku si robia často čo chcú a navyše vám sem môžu vstupovať aj najbližší ľudia z rodiny a takto vás ovplyvňovať. Jedna priateľka má v mozočku neustále bežiaci program ozdravenia chorého miesta. Iný meditačný priateľ má v mozočku nekontrolovateľne rozdivočilého dvojníka. Tento mu spôsobuje stavy agresie a neadekvátneho sebavedomia. Keď som si zisťoval, čo mám ja uložené v mozgu prišiel som na to, že keď riešim nejaký problém, tak ako keby som v určitom momente narazil do steny a nedokázal ísť ďalej a problém nevyriešiť. To som sa rozhodol odprogramovať a program zlikvidovať. Ďalej som si našiel program z detstva a to neochotu učiť sa cudzie jazyky. Uvidím, či aj toto zlikvidujem. Teda platí, že v malom mozgu bežia rôzne programy z detstva, o ktorých málo vieme a ešte menej ich dokážeme ovládať. Bližšie v Silvovej škole.

Pridaj komentár