Trpieť. Byť týraný. Mať morálne výčitky. Choroba, ťažký osud. Duchovná cesta cez utrpenie. Vedomé týranie k živému Bohu. Utíšenie bolesti prítomnosťou živého Boha. Zákonitosti cesty k Bohu.

Znovu sa vraciam k otázke živej prítomnosti Boha v osobách, ktorých osud sa podobá svätcom všetkých náboženských systémov. Niektoré náboženské zoskupenia, a to hlavne v európskych podmienach, si sťažujú na prienik takzvaných východných náboženstiev do klasicky kresťanského prostredia. Keď človek číta a počuje toto horekovanie a vzlykanie, tak ho nevdojak napadá otázka, prečo ľudí ťahajú tieto náboženské systémy. Zamyslím sa nad tým z hľadiska živého Boha a neživého Boha. Mohol by som sa zamyslieť aj z iných uhlov pohľadu, ale asi by to boli pohľady nezaujímavé.

22695
22702
22705
22700
22698
22696
22694
22709
22707
22706
22701
22708
22699
22697
22704
22703

Je zrejmé, že hinduizmus a budhizmus majú k živému Bohu v nás nesporne bližšie ako kresťanstvo, pravoslávie, židovstvo a islam. Hinduizmus, ale aj budhizmus neustále vo svojich náboženských kruhoch usilujú o to, aby vyhľadali a podporovali tých jedincov, ktorí mali to šťastie a dostali za tých alebo iných okolností v sebe Božiu prítomnosť. Teda centrom týchto dvoch náboženstiev je neustále hľadanie tých, ktorí majú v sebe odkaz živého Boha. Veriaci v týchto systémoch majú väčšiu šancu pociťovať pri svojich náboženských obradoch aktívnu prítomnosť svätcov. Pod svätcom tu rozumieme schopnosť mať výnimočné schopnosti vplývať a uzdravovať ľudí.

Ten, kto pestuje mŕtvu formu Boha v sebe, sa takýmito schopnosťami nevyznačuje. Zvyčajne je veci svojho Boha a svojej cirkvi nekonečné oddaný a nesie odkaz Boha v spomienkovej forme medzi ľud pospolitý. Vo východných náboženstvách ešte neustále pretrváva tradícia aj živého sprostredkovania Božej prítomnosti skrze osobu svätca. A možno aj tento prvok robí východne náboženstvá zaujímavými a príťažlivými. Ostatné náboženské systémy by sa mali zamyslieť nad prístupom k svätcom. Otázka zmeny postoja k osobám so živou prítomnosťou Boha je centrálnou otázkou prechodu z neživej formy prijímania Božej prítomnosti ako kamenná žula do formy živej prítomnosti Boha pulzujúceho ako živé srdce.

Samozrejme, že aj mŕtva prítomnosť Boha mala a má nesporné výhody pre ľudstvo samotné. Nikto tu nechce polemizovať nad vplyvom cirkvi a jej inštitúcií na ľudskú civilizáciu. V prvom rade cirkevná inštitúcia dala ľudom ľudskosť a civilizáciu. Dopomohla vytvoreniu spoločnosti, ktorá nestojí a nepadá na jedinečnosti náhleho príchodu svätca. Nikto nepopiera neblahý vplyv jedinečných svätcov, ktorí niektoré kultúry pozdvihli na nezvyčajnú úroveň. No bol to vývoj prudký a nedostatočne stabilný. Takéto kultúry vyčerpali svoj potenciál a nedokázali prežiť iné kultúry, ktoré boli založené pragmatickejšie a otázka Boha bola prijímaná v rozumnej miere. Boží svet v týchto kultúrach spĺňal omnoho praktickejšie účely ako účely náboženské. Prechod náboženskej praxe na formu inštitúcie vytvoril nesmiernu stabilitu a trvácnosť. Stabilný a dlhodobý vývoj hoci aj mŕtvej formy Boha bol lepší ako čakanie na mesiáša, ktorý dokázal nečakane a náhle všetko rozbúrať. Mocenský prvok je strhávaný na stranu svätcov. Tendencia veriacich inklinovať spontánne k autorite svätca konajúceho zázraky je nesporná. Teda svätec ako nežiaduci element, ktorý ťažko destabilizuje roky budované tradície. Stabilita skaly bez prítomnosti svätcov vo forme živej prítomnosti Božej. No na druhej strane enormný záujem o mŕtvy odkaz svätcov, ktorý inštitúciu cirkvi neničí.

Na druhej strane pre vlastnú duchovnú cestu neprichádza do úvahy pestovanie mŕtvej formy Božej prítomnosti. V ezoterike je mŕtva forma Božej prítomnosti radikálne a na všetky časy dôsledne zakázaná. Inkvizícia živého Boha bude dôsledne hnať na hranicu Božieho súdu každého, kto pestuje mŕtvu formu Boha v sebe.

Ezoterik sa snaží dôsledne získať mimoriadne schopnosti, alebo ich vedome a cieľavedome rozvíjať. Pestovanie ezoteriky v beletristickej forme, folklórnej forme a mŕtvej forme je cesta všade inde, len nie do hĺbky svojej duše. A tak isto z tejto pozície sa dá dobre pochopiť postoj niektorých náboženských ustanovení. Ezoterik a tak isto svätec zapadajú do jedného šuflíka. Obidvaja sa snažia rozvíjať a praktizovať svoje výnimočné schopnosti. Ešte neželateľná forma je vzdelaný ezoterik. Možno sa budete čudovať, ale hinduistických jogínov, ktorí sa usilujú vniesť do náboženstva logiku, medicínu, psychológiu a psychiatriu vylúčila zo svojich radov celosvetová asociácia jogínov. Síce v jogínskom hinduizme sa vyhľadávajú svätci a aj sa pracuje rôznymi metódami na tom, aby v nich živá forma Boha mohla kulminovať, no v žiadnom prípade nedovolia vedecký prístup, ktorý dovoľuje spoznať cestu, ako sa stať svätcom so zvláštnymi schopnosťami.

Skúsme sa však vrátiť k otázke bolesti v koncepte cesty živej formy Boha v našich mysliach. Pokiaľ sa chcete k živému Bohu dostať cez osobnú bolesť a utrpenie, tak je možná aj takáto cesta. Viac-menej ju môžu využiť ľudia, ktorí nejakým spôsobom trpia. Buď majú nešťastný osud, pretrvávajúce duševné traumy a nekonečné bolesti, ktoré sa nijako trvale nedajú odstrániť. V takomto stave je zaujímavé vzývať príchod živej formy Boha samotného. Takéto vzývanie a prosenie sa realizuje hlavne do tých častí neurónov a miest tela, kde sa bolesť alebo chorobnosť najsilnejšie realizuje.

Je mnoho prípadov aj kňazov alebo laikov, ktorí pestovali mŕtvu formu Božej prítomnosti, že cez osobné utrpenie pri mučení všetkými formami sa im podarilo preskupiť vlastné neuróny tak, aby mohli prijať živú prítomnosť Božiu. Takéto prijatie do správnych miest im dopomohlo ovládnuť vlastnú bolesť. Dalo by sa povedať, že mučenie a týranie im neustále viac a viac sprítomňovalo živú Božiu prítomnosť. Je až prekvapujúce, ako napríklad komunizmus dopomohol práve ozdraviť mŕtvu formu náboženského odkazu na živú formu cez prežité utrpenie a bolesť. Nie náhodou sa jogínski fakíri usilujú o živú Božiu prítomnosť cez osobné týranie a mrzačenie.

Pokiaľ sa rozhodnete ísť touto cestou, tak všetko utrpenie si vsugerujete a sugeráciou sa uvediete do vhodného náboženského stavu. Sugerácia utrpenia všetkého druhu v rámci osobnej apokalypsy je využitá na volanie živého Boha. Nezabúdať, že sugerácia musí byť tak presvedčivá, že na tele priam neznesiteľne pociťujete bolesť.

Nesugeratívnu formu použijete pri zvládaní svojich zdravotných a psychických problémov. Napríklad sa rozhodnete schudnúť. Hladujete a keď už je hlad neznesiteľný, voláte živého Boha, aby vám pomohol prekonať krízový stav. Keď sa náhle dostanete do hocijakého chorobného stavu, tak znovu žiadate Božiu prítomnosť, aby vás cez neurónové schémy uzdravila. Keď ste zažili duševný šok alebo stresovú situáciu, znovu voláte živého Boha, aby vám pomohol zabudnúť.

Nezabúdajte na záver každého kontemplačného cvičenia všetko prekryť rezonanciami Silva školy. Netreba na to zabúdať, prekrytie živej prítomnosti živého Boha vám dovolí ovládnuť Boží svet a ísť ešte k hlbšej kontemplácii so živým Bohom.

Pridaj komentár