Bod. Dva body. To, čo spája dva body. Úsečka môže byť bod. Priamka môže byť úsečka. Ja a bod. Vzdialenosti. Geometrické tvary. Geometrické objekty. Príliš ďaleko. Dostatočne ďaleko. Príliš blízko. Príliš malé a príliš veľké.

Venujem sa tu slovnému aparátu geometrie so snahou aplikovať školskú geometriu do ezoteriky za účelom presnejšieho a vedeckejšieho vyjadrovania. Robím to preto, že ezoterické bádanie v značnej miere nedovoľuje použiť vedecké formy poznania. A preto sa snažím aspoň o nepriame formy vedeckého poznania. Teda beriem iné oblasti, kde vedecké poznanie je dostatočne silne zastúpené. Ďalej sa usilujem dostať do mojej mysle viac geometrických slov a geometrických zákonitostí s cieľom vyjadrovať sa v ezoterike jasnejšie a presnejšie.

22794
22793
22792
22791
22790
22789
22788
22787
22786
22785
22784
22783
22782
22781
22780

V prvom článku o geometrii som rozjímal nad bodom. Bod chápem ako určitý objekt, ktorý je v takej vzdialenosti odo mňa, že nemôžem nič iné zistiť iba to, že tento objekt môžem zaradiť do kategórie geometrických objektov. Tak isto bodom môže byť pre mňa síce minimálne vzdialený objekt, ale rozmerovo príliš malý, naríklad bod v mikroskope alebo na oblohe. Teda bod je objekt, o ktorom musím konštatovať, že za daných okolností patrí do geometrických tvarov s označením bod. No tento stav sa môže zmeniť a potom je potrebné prehodnotiť, aký je to vlastne objekt. V našich prípadoch sa musíme k objektu v mikroskope priblížiť silnejšou optikou, alebo sa s bodom niečo udeje a priblíži sa k nám. K bodu na oblohe sa musíme priblížiť, alebo sa on priblíži k nám. O objekte nemôžeme povedať, že je bod, pokiaľ sa vzdiali za kritický bod nášho vnímania. Už nie sme schopní vnímať ho a nastupuje tušenie tohto bodu. Napríklad mikroorganizmy existovali, ale my sme ich nedokázali vnímať. Mikroskop zväčšil a priblížil našim zmyslom bod za kritickou hranicou. Mikroorganizmus sa dostal do poľa nášho vnímania. Napríklad Zem bola chápaná v histórii ako doska. Vedecké skúmanie kozmu dokázalo, že Zem nie je doska, ale niečo podobajúce sa guli. To sa zistilo nepriamo. Teda začali sme mať tušenie, že Zem je guľatá. No potvrdenie tohto predpokladu prinieslo až dostatočné vzdialenie od zemegule. Pohľad kozmonauta z dostatočnej vzdialenosti od Zeme. V tom momente je dôkaz a nie je tušenie guľatosti.

Úsečka je zase geometrický útvar. Dôležité je, ako je veľký a ako je od nás vzdialený. Pokiaľ má extrémne hodnoty, tak naše vnímanie bude skreslené. Aby sme mohli konštatovať, že toto je úsečka a nie iný objekt je potrebné, aby úsečka bola v zóne vnímania ľudskými zmyslami. Teda predpokladáme, že možno vedecky o danom objekte konštatovať, že je úsečka. Toto konštatovanie vylučuje hádanie, tušenie a odhadovanie, že by to mohla byť úsečka. Úsečka je objekt, pri ktorom sa v žiadnom prípade nemení jeden rozmer a to je výška úsečky. Pokiaľ sa výška zväčšuje, tak sa stane obdĺžnikom. Pokiaľ sa výška úsečky zmenšuje, tak sa stratí všetko. Už nemožno hovoriť o úsečke. Pri úsečke sa do určitej miery môže meniť dĺžka. No aj tu sú kritické hodnoty. Príliš malá dĺžka nám dáva bod. Príliš dlhá úsečka nám dáva priamku idúcu do nekonečna. Príliš zväčšujúca sa jedna strana úsečky dáva polpriamku. Nastáva tu aj iný jav a to je deštrukcia úsečky buď na menšie úsečky, alebo body. Úsečka podlieha zmenám a to sú zmeny vzdialenosti od objektu. Úsečka sama za určitých okolností mení svoje parametre. Teda premenné jednotky sú tu vzdialenosti. Tak isto sú to pozície pozorovania daného objektu a zmeny v samotnom objekte úsečky. Teda o určitom objekte môžeme podať dôkaz iba za určitých podmienok.

Keď geometrické myslenie aplikujeme na ezoteriku, tak človek, ktorý nepraktizuje ezoteriku a necvičí ju je človek, ktorý nemá vhodnú pozíciu na to, aby sa vedel o ezoterike kriticky a čo najvedeckejšie vyjadrovať.

Ezoterik, ktorý je od narodenia napríklad veštec, má zlú pozíciu, aby sa vedel kriticky vyjadrovať o veštectve. Je príliš v blízkej pozícii a nedokáže mať triezvy pohľad na vec. Často si myslí, že jeho stav je úplne normálny. No osoba, ktorá nemá veštecké schopnosti a tak isto ich necvičí, je príliš vzdialená, aby mohla o veštectve čo najvedeckejšie vypovedať. Ideálnu pozíciu má ezoterik, ktorý sa nenarodil veštcom, ale dôsledným výcvikom sa ním stáva. Teda sa postupne k objektu veštectva približuje a vytvára si na veštectvo reálny pohľad. Veštec od narodenia alebo laik sú v nesprávnej pozícii od veštectva. Takto by asi vyzerala aplikácia geometrie na ezoteriku.

Pridaj komentár