Na začiatku môjho života sa o mňa starala a fakticky ma vychovávala babka. Tá mala v zásade iné metódy, ako moji rodičia, ktorí sa neskôr od babky odsťahovali a začali žiť samostatným životom. To bola pre mňa nepríjemná zmena a neochotne som prijímal ich výchovné metódy. Neskoršie si na toto obdobie spomínali tak, že som bol mimoriadne neprispôsobivé dieťa. V zásade mali pravdu, akosi dôsledne som strážil, čo do svojho vnútorného sveta pustím a čo nie. Neskôr som začal uvažovať o tom, že vlastne nechcem žiť život mojich rodičov a zdieľať s nimi spoločný osud. Intuitívne som pociťoval, že ich život je prázdny a bezvýznamný. Venovali sa výhradne vonkajšiemu svetu a na svoje vnútro nemali čas, alebo naň zabúdali. Niekoľko mesiacov som si uvedomoval nutnosť psychického odpojenia od zvykov a návykov svojich rodičov. Jednoducho som chcel žiť viac do svojho vnútra a nielen do vonkajšieho sveta. Moja túžba sa preniesla aj do snového procesu, kde som mal sen, ako si kupujem TIBETSKÚ KNIHU MŔTVYCH a túto niekoľko rokov neustále čítam. Počkal som si, kým rodičia odcestujú a pustil som sa do radikálneho výplachu vlastného mozgu. Vyzeralo to ako po elektrošokoch. Hodinu som čítal Tibetskú knihu mŕtvych a asi hodinu som spal a mimoriadne aktívne sníval. Vstával som aj v noci a tiež som čítal a znovu zaspával. Tento stav trval niekoľko dní. Celkovo mi prvé dni bolo zle, ale postupne ako keby sa zvyky a návyky mojich rodičov vytrácali. Mal som stále viac pocit, že som rodičov nikdy nemal. Keď sa rodičia vrátili po dvojtýždňovej dovolenke, tak tušili, že niečo nie je so mnou v poriadku. Aj ja som mal pocit, že sme si vnútorne cudzí a každý si musí ísť svojou cestou. To bol môj významný krok na ezoterickej ceste. Ešte trvalo mnoho rokov, kým prišlo k fyzickému vzdialeniu. Dnes viem, že som si mohol slobodne rozhodnúť o svojom vlastnom osude. Takýto stav mysle a duše prajem každému, kto hľadá vlastnú identitu a slobodu svojho rozhodovania.

Pridaj komentár