V tomto príspevku sa zaoberám problematikou vhodných druhov psychických terapií, ktoré môžu pomôcť napraviť psychické problémy danej osoby. Terapia môže slúžiť aj ako meditačná technika na ceste zduchovnenia.
Je množstvo rôznych terapeutických postupov na napravenie správania, ktoré zašlo za hranice štandardnosti a okolie ho už považuje za čudáctvo a dokonca za nežiaduce. Za týmto správaním je správanie nedovolené zákonom a trestané izoláciou psychiatrickou alebo väzenskou. Niektoré terapie rozoberajú u dotyčnej osoby minulosť. Úsilie je tu jednoznačné, vysporiadať sa s minulosťou, zaujať k nej nový postoj. Pochopiť dianie rozumovo a logicky. Liečená osoba sa začne na svoju minulosť pozerať ináč. Pod hypnotickými stavmi možno dosiahnuť, aby dotyčná osoba zabudla na určité nepríjemné a dramatické zážitky vymazaním alebo pretvorením do iných obrazov. Napríklad predstava deštruktívnej matky sa zmení na muchu. V hypnotických stavoch je možné oslabovať staré návykové vzorce správania. Všetky spomienky sprevádza aj slovná zvuková podoba myslenia, ďalej spôsob popisovania, pochopenia a vytvorenia určitých uzáverov poučenia. Iná terapia vedie k tomu, aby sa dotyčná osoba naučila svoje pocity a emócie dostať zo seba pomocou vyjadrenia slovného, písomného, pohybového a napríklad aj kreslením. Schopnosť svoje pocity a zážitky vyjadriť navonok. Iná terapia je zameraná na prejavy dotyčnej osoby a to je pohyb tela, tváre, viečok, pier, rúk, nôh. Tak isto sa spoločne rozoberajú určité bežné životné činnosti ako je osobná hygiena, stravovanie a napríklad aj spánok. Terapia u osoby, ktorá sa uzavrela do svojho vnútorného sveta a nemá chuť a záujem fungovať vo vonkajšom svete je zameraná na vnímanie reality, obrázkov skutočného života. Dotyčná osoba chodí na vychádzky napríklad do určitej oblasti a to mnohokrát a musí si znovu podrobne pamätať všetky podrobnosti. Na sedení musí opísať oblasť, do ktorej chodí. Terapeut túto oblasť dobre pozná, aby dotyčnú osobu mohol kontrolovať. Dotyčná osoba si všetko čo najreálnejšie predstavuje, slovami opisuje, prípadne sa to usiluje aj nakresliť, prípadne vymodelovať. Pokiaľ si dotyčná osoba nedokáže vytvoriť správne predstavy o ľuďoch alebo iných objektoch, postupuje sa podobne. Dotyčná osoba chodí tam, kde je veľa ľudí a týchto pozoruje a podrobne si všíma ich oblečenie, čo hovoria a ako sa správajú. Ďalší druh terapie vedie k uvedomeniu si, čo dotyčná osoba vie, čo dokáže spraviť a ako teraz a do budúcnosti zo svojho života niečo spraví. Teda terapia zameraná na ego, schopnosti a ich praktické využitie teraz a tu. V meditačnej praxi využívame tieto techniky na to, aby sme si udržali duševné zdravie a odstránili všetky anomálie vo svojom správaní. Terapie tohto druhu môžu slúžiť u meditujúcich aj na to, aby sa odpútali od minulosti, tak isto od sily prítomnosti a vytvorili sa predpoklady na cestu do svojho vnútra. Musíme si uvedomiť, že všetky spoločnosti doterajšej histórie sa usilovali o to, aby človek čo najviac osobného času venoval v prospech spoločenstva a čo najmenej pre svoju duchovnú cestu. Budhistická vízia osobnej obete v prospech iných ľudí je v rozpore s indickou predstavou osobnej cesty do svojho vnútra, z ktorej má spoločenstvo okolo pramálo praktických efektov. Duchovná cesta dovnútra sa ťažko speňaží a duchovný dom v mojom vnútri ťažko niekomu poskytne nejaký prístrešok. Terapie sa uberajú iným smerom a to na vhodné rozumné vzdialenie sa od reality a vonkajšieho sveta. Dotyčná osoba na duchovnej ceste dôsledne stráži, aby neprepadla konzumnosti hmotnej spoločnosti. Nepremárnila svoj čas na spoločenských večierkoch a spoločenských podujatiach. Napríklad sa vedie terapia vnímania vonkajšieho sveta spätne 5 sekúnd z operatívnej pamäte. Pozerám sa na dotyčnú osobu. Keď ju mám diagnostikovať, tak si zatvorím oči a diagnostikujem predstavu tejto osoby v operatívnej pamäti a nie priamo v realite pred sebou. Predstava o danej osobe predo mnou je reálna, ale predstava už nie je dotyčná reálna osoba. Takýmto systémom vnímania a hodnotenia vonkajšieho fyzického sveta dosiahnete efekt odpojenia od reality a vytvorenie si svojho vnútorného sveta. Človek, ktorý je posadnutý kariérou, bohatstvom a úspechom veľmi ťažko vybuduje v sebe chrám duchovného rozvoja. Ezoterik, ktorý sa veľmi uzavrel do vnútorného sveta, nakoniec stratí s vonkajším svetom kontakt a vonkajší svet mu zabráni realizovať vnútornú duchovnú cestu. Teda všetko s mierou, vhodné je dobre sledovať ručičku na váhach a zachovať proporcie medzi duchovnou cestou a prepojením na reálny svet. Napríklad je vhodné heslo, že čas, ktorý mám v tomto živote k dispozícii, čo najviac využijem pre seba a nedovolím ho vymieňať za hmotné bohatstvo vonkajšieho sveta. Keď už musím žiť aj vo vonkajšom svete, tak robím veci, ktoré sú čo najbližšie duchovnému svetu. Niekedy je bolestivé vidieť niektorých fyzicky bohatých a mocných ľudí. Odpájam sa a nevnímam tento rozdiel. Silne si uvedomujem dom alebo chrám svojej duše. Síce nie je fyzický, ale duchovný. Nechajme na iných, aby posúdili, do akej miery si vyberú stavať fyzické domy a stavať duchovné domy v hĺbke svojej duše.

Pridaj komentár