Začiatky kresťanstva. Klinická smrť. Svätec. Živá forma Božia. Neuróny fungujú aj inak. Farby. Absolútna poslušnosť náboženským farbám. Náboženský ornament. Farba Božia vás vedie a vy to iba realizujete.

Venujem tu pozornosť špeciálnemu vešteckému skúmaniu pozostatkov tých osobností náboženskej histórie, ktorí prežili extrémne stavy svojej duše a tela. Zvyčajne prežili určitý stav klinickej smrti. Ide o stav, keď z určitých závažných dôvodov prestanete dýchať, myslieť a hýbať sa. Takýto stav môže trvať od 6 do 20 minút a za určitých okolností aj viacej.

Nejde o bežných nábožensky orientovaných ľudí, ale o tých, ktorých myseľ bola nastavená na priame vnímanie Boha, Božieho sveta a Božích symbolov. Hovoríme o živej Božej prítomnosti v neurónoch ľudskej mysle. Nemám tu na mysli to, že ste si svojím záujmom o veci náboženské vložili do spomienok náboženskú náuku a náboženské pozície. To je neživá forma Božia. Pri zvláštnom prepnutí neurónových oblastí šedej kôry veľkého mozgu sa Boží svet zjavuje mimo vaše spomienky a to priamo tam, kde sa neuróny mysle prepli do iných schém. Tento rozdiel v prijímaní a pociťovaní Božieho sveta si treba neustále uvedomovať. Aj po prečítaní tohto článku sa vám živá forma Božej prítomnosti neotvorí, ale môžete sa týmto smerom vydať. No nemusíte tak učiniť a všetko uložíte do pamäťových spomienok. Bohužiaľ, to budú, pre môj smútok, iba spomienky.

Naladil som si veštecky svoju myseľ a zároveň som využil schopnosť špeciálnymi špiritistickým metódami oživiť informačné pole mŕtvej osoby. Takéto oživenie je dočasné, po prieskume sa duša svätca znovu ukladá do večného kľudu, pokiaľ si toto želala.

Cez bioenergie s vešteckým vybavením som zavítal mysľou na Africký kontinent a tu som vnímal dnešné územie Alžírska. Vyhľadal som v púšti pozostatky osoby, ktorá mohla mať niečo so živou formou Boha v sebe. Zobudil som spomienky tejto osoby a začal som spomienkové záznamy skúmať špeciálnymi metódami senzibilne ladených ľudí. Dotyčný svätý muž sa v detstve topil a následne prežil klinickú smrť. Nakoniec ožil, ale táto udalosť nadobro pozmenila jeho mozog a umožnila mu priame spojenie s Božím svetom.

Boží svet sa dotyčnej osobe predstavil vo forme farieb. Hovoríme o symbolike farieb ako prejave vnímania Božej prítomnosti. Takáto prítomnosť ešte neznamená, že dotyčná osoba aj prijíma Boží svet v takejto podobe. Pokiaľ by si dotyčná osoba robila s Božími farbami čo chcela, tak by sa naopak od Boha a jeho prejavu odvrátila. No táto osoba svätca sa plne symbolom Božích farieb podriadila a neustále maľovala to, čo Božie farby a Boží prejav vyžadoval. Každú kresbu nakreslil ako želanie Božie a on sám nevnášal do tohto konania žiadne svoje ambície. A tu je zásadný rozdiel medzi dnešným prístupom, kde si s náboženskými symbolmi, náboženským svetom a Bohom robíme, čo chceme. Nakoniec to vyzerá tak, že tento prístup je cestou od Boha a Božieho prejavu. No túto skutočnosť a tieto zistenia si dokáže uvedomiť málokto.

Pre mňa osobne bolo nádherné vnímať, ako vo svojej mysli tento svätec farieb rozvinul Božiu prítomnosť do krásneho skvostu. Nikdy nezradil Boží svet a bol v absolútnej poslušnosti voči Bohu, ktorý sa prejavil výhradne v jeho vnútri.

Vraciam informačné pole svätca tých čias do kľudu jeho kostí a ďakujem Božej prozreteľnosti, že mi dovolila podať túto správu o Božej prítomnosti.

Pridaj komentár