Subjekt – človek, ktorý má zmysly, neurónovú vybavenosť, určitý druh vzdelania, historický vývoj a skúsenosti, svetonázor a osobné postoje. Človek zdokonaľujúci svoje zmysly pomocou technických pomôcok. Človek zdokonaľujúci zmysly na veštecký spôsob. Objekty, ktoré človek pozoruje, skúma a preveruje vedeckými metódami. Objekty a javy, ktoré dokáže človek vnímať a ktoré nemôže vnímať. Objekty, o ktorých si vytvára vo svojej mysli zrkadliaci obraz. Spôsob zobrazenia a vyjadrovania reality.

Hovoríme o človeku ako o subjekte, ktorý má alebo si vytvára určitý vzťah k objektom okolo seba. Objekty tu rozumieme prírodné ako voda, oheň, zem, vzduch, priestor, planéty, zvieratá, rastliny, planéty a podobne. Zhrnuli by sme to do objektov organických a anorganických, ktoré sa nachádzajú na planéte Zem, ale aj v kozmickom priestore okolo nás.

Subjekt človeka nemožno odlišovať a oddeliť od historického vývoja. Nemožno hovoriť a písať všeobecne subjekt človek. Takéto zovšeobecnenie stráca logiku a výpovednú hodnotu. Keď poviem subjekt človek, musím pridať aj čas, v ktorom sa vyvíjal. Subjekt človeka pravekého, subjekt človeka prírodného, subjekt človeka rozumového, subjekt človeka vedeckého. Subjekt človeka v každom tomto období vníma realitu odlišne a nemožno to zlievať do jedného pojmu subjekt človek celej histórie ľudstva. Subjekt pravekého človeka vníma realitu skôr ako zviera, cez pudové návyky ako je pud sebazáchovy, pud sexuálny, pud teritoriálny. Tento subjekt iba vykonáva reakcie pudov. Subjekt prírodného človeka má pudovú zložku, ktorú už ovláda aj neovláda. Koncentruje sa, aby mohol jednoducho myslieť pomocou určitých pohybov a posunkov. Už dokáže mať určitý názor ako funguje svet. Napríklad jednoduché jaskynné kresby a sošky. Subjekt človeka rozumového charakterizuje ešte mytologicko – náboženské vnímanie, ale už cez ľudské výtvory si overuje reálnosť svojich názorov na fungovanie objektov okolo seba. Subjekt vedecký už báda všetko, čo vníma a začína používať znakový spôsob myslenia. Má metodiku overovania svojich názorov a postojov.

Subjekt pravekého človeka má zmysly a mozog stavané podobne, ale nie tak ako subjekt vedeckého človeka. Subjekt pravekého človeka má viacej rozvinutý čuch a sluch ako zrak a hlavne jemnú motoriku rúk. Nemožno hovoriť o rukách, ale o končatinách zvierat. Subjekt prírodného človeka má už skôr posun k zraku a hmatu ako k sluchu a čuchu. Narastá počet neurónov a drobnej práce rúk. Opracovanie objektov okolo seba a aj proces preberania skúseností sa výchovným procesom predlžuje. Výchova trvá dlhšie, ale nie tak, ako u dnešných ľudských mláďat až 20 rokov a trendy sú vlastne vzdelávanie a školenie počas celého života. Príliš rýchly technologický rozvoj. Človek rozumový už prechádza takmer na zrak a hmat a ostatné zmysly idú do pozadia. Technológia a technologické poznatky potrebujú už inštitúciu ako je škola. Náročnosť prevzatia skúsenosti predošlej generácie je komplikovanejšie. Začína znakovo abstraktné zapisovanie skutočností pomocou dohodnutých znakov abecedy. Subjekt vedeckého človeka má k dispozícii aj zdokonaľovanie zmyslov pomocou rôznych technických pomôcok ako mikroskop, ďalekohľad a iné. Vývoj technológie nie je náhodný proces, ale riadená procedúra objavovania nových technologických možností.

Subjekt pravekého človeka musí vo svojich neurónoch zrkadliť to, čo je vonku v podobe objektov. Subjekt pravekého človeka zrkadlí iba málo technologických objektov a všetko sú to iba jednoducho opracované objekty a skôr je to vec náhody. Reakcie sú pudové a na základe dlhodobej skúsenosti. Pamäť je ešte príliš čuchová a zvuková. Chýba jemná motorická skúsenosť. Vývoj technológie je náhodný. Často zaniká a znovu sa objavuje. Reakcie sú viacej na báze emocionálnej, hnev, strach, radosť a smútok. Subjekt prírodný človek je už viac obklopený civilizačnými objektmi, technologických postupov je viacej. Výchova a vzdelanie mladých jedincov trvá dlhšie. No zrkadlenie objektov či už prírodných, alebo vytvorených ľuďmi tej doby, je výhradne na báze obrazovej a málokedy na báze abstraktných písmen a číslic. Aj vyjadrenia o zrkadlení v neurónoch mozgu sa vyjadruje viacej posunkovou rečou rúk a tela. Zápisy sú skôr kresby ako znaky písmen a číslic. Aj reč je ešte veľmi jednoduchá. Treba si uvedomiť, že praveký a prírodný ľudský subjekt neoddeľuje denné a nočné vedomie. Tieto subjekty sa prepadajú do určitého racionálneho vnímania, ale zároveň do snového stavu straty racionálneho vedomia. Niečo ako keď sa dnešný človek uprostred noci zobudí a vníma snové pochody z pozície vypnutia racionálneho vnímania. Počas spánku sa logika vypína a človek sa prepadá do zvieracieho nevedomia. Subjekt dnešného človeka má oddelené denné vedomie od nočného a to jednoznačne. Denné vedomie je racionálne, logické a často na vedeckých základoch skúmania a preverovania. V noci sa dnešný ľudský subjekt dostáva do zvieracieho nevedomia a snové pochody sú procesom vnímania toho, čo sa deje vo vnútri ľudského tela na základe snových symbolov. Ešte teraz dnešní ľudia nechápu sny správne a vysvetľujú si ich ako reálne obrazy, čo je zásadný omyl. Dnešný človek už zrkadlí objekty prírody a ľudské technologické objekty na základe písma a číslic. Teda hovoríme o abstraktnom vnímaní objektov sveta.

Subjekt ľudský s prívlastkom ezoterik je človek dnešnej doby, ktorý sa vydal trochu inou cestou ako bežný štandardný subjekt dnešného človeka. Subjekt ezoterik si nácvikom vytvára nové zmyslové centrá v šedej kôre veľkého mozgu. Bežný subjekt má klasické zmyslové centrá zrakové, chuťové, čuchové, hmatové a sluchové. Tieto sú v určitých častiach veľkého mozgu. Subjekt ezoterik si k týmto centrám nácvikom vytvorí veštecké zmysly, ktoré dokážu vnímať aj objekty, ktoré nie sú bežne zmyslom vnímateľné a tiež nie sú vnímateľné zatiaľ technickými prostriedkami. Iba snáď zemský magnetizmus pomocou kompasu. Veštecké zmysly dovoľujú vnímať spomienky mŕtvych, ktoré po ich smrti zostávajú v priestore okolo nás. Vešteckými zmyslami sa dajú vnímať bioenergie organickej hmoty a tak isto magmatického jadra Zeme. Vešteckými zmyslami sa dá prenikať do neurónových centier ľudskej mysle. Vešteckými zmyslami sa dajú čítať zápisy o živote ľudí v magmatických poliach Zeme.

Bežný dnešný ľudský subjekt má schopnosť určitých pohybových schopností celého tela, rúk, hlavy a chodidiel. Bežný jedinec sa vie koncentrovať do svojho tela iba keď premýšľa a niečo ho bolí. Ezoterický subjekt sa v prvom rade naučí pohybovať sa a koncentrovať vo vnútri svojho tela a potom zvnútra von do vonkajšieho priestoru. Teda ezoterik sa vie pohybovať psychicky tak dobre ako fyzicky okolo seba. Ezoterik ako subjekt psychicky preniká do buniek svojho tela, do spomienok, ale aj do vonkajšieho priestoru a aj kozmického priestoru. Na takýto psychický pohyb si vybuduje pohybové centrá v neurónoch miechy. Tu jasne prezentujem, že subjekt ezoterika ja zásadne a kvalitatívne odlišný od subjektu bežného dnešného človeka. Je to taký zásadný rozdiel ako medzi subjektom pravekého človeka a dnešného človeka.

Ideálny subjekt ezoterika si nácvikom otvorí všetky historické doby vývoja v sebe či už pravekého človeka, prírodného človeka, nábožensko – symbolického človeka alebo dnešného vedeckého človeka. Má vo vnútri seba veštecké zmysly, psychické pohybové centrá a ďalšie zmeny v rovine psychickej. Ideálny subjekt ezoterika ovláda pohybové vyjadrovanie pomocou posunkov tela, rúk a tváre, tak isto ovláda symbolické vyjadrovanie a vedecké metódy bádania a skúmania. Ideál subjektu ezoterika je všestranne vzdelaný v oblasti medicíny, psychológie, psychiatrie, sexuológie, bunkovej a genetickej medicíny. Má znalosti z histórie ľudstva, prírodných a vedeckých vied. Ovláda filozofiu, náboženské systémy, logiku, matematické myslenie. Ideál ezoterika nie je zameraný na život, slávu, peniaze ako bežní ľudia. Je zameraný na svet mŕtvych a to, čo bude s jeho spomienkami po smrti. Ideál ezoterika odmieta bežné ciele ľudí, ktoré sú v hlbočine psychiky a podvedomia diktované diktátom buniek. Ideál ezoterika skúma a báda spomienky mŕtvych ľudí, ale aj spomienky živých ľudí v ich neurónoch. Ideál ezoterika prijíma morálku v zmysle dosiahnutia vlastných reinkarnačných ambícií.

Je hlbokým omylom si myslieť, že subjekt ezoterika a subjekt dnešného rozumového človeka možno dať do spoločnej množiny. Sú to dve množiny, ktoré sú vnútorne zásadne kvalitatívne a kvantitatívne odlišné. Preto sa subjekt ezoterika vzdáva symbolicky pomenovania dnešný človek a ani sa necíti ako dnešní ľudia. Subjekt ezoterika je výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo subjektov bežných dnešných ľudí. Subjekt ezoterika zrkadlí objekty prírody a technologické objekty pomocou abstraktných písmen a číslic, alebo ho vo svojej mysli zrkadlí cez veštecké zmysly. Čo je pre dnešného človeka mikroskop, ďalekohľad alebo iné technické pomôcky, ktoré mu dovoľujú vnímať objekty inak ako iba holými zmyslami, to sú pre subjekt ezoterika veštecky vycvičené zmyslové centrá v jeho mozgu.

Pridaj komentár