Pokračujem vo voľných úvahách nad spôsobom písania niektorých ezoterických knižiek. Skúsim sa zamyslieť, ako niektorí autori napísali alebo preložili knižné diela. Čo je výhodou alebo nevýhodou toho alebo onoho prístupu, čo si z toho môže zobrať čitateľ pre seba, čo odmietnuť ako zbytočnosť, čo prevziať do vlastného systému.

Zoberieme si na špeciálne lingvistické skúmanie knižku od Břetislava Kafku „Parapsychológia“. Autor sa venoval hypnóze a pre seba vyhľadával médiá, s ktorými potom ako hypnotizér pracoval. Ďalej B. Kafka spolupracoval aj s významnými osobnosťami parapsychológie. Tak isto s osobami, ktoré pracovali vo vede a mali sklony venovať sa netradičným úkazom ľudskej mysle. Píše ezoterické dielo, v ktorom sa usiluje vybudovať určitý pojmový aparát všetkého, čo nemožno dostať do klasickej psychológie a psychiatrie. Autor popisuje svoje skúsenosti z práce s médiami. V knižke sa usiluje svoju autoritu postaviť na iných parapsychológoch a ich pokusoch. Pokusy, ktoré v knižke Parapsychológia opisuje, majú hodnotu cestovného rukopisu, čo je veľká škoda. Z knižky srší skôr propagácia a nadšenie ako niečo pracovné a poučné. Ide o návštevy psychotronikov a zážitky z týchto ciest. Všade cituje vedecké kapacity, ktoré sa takýchto akcií zúčastnili za určitých opatrení, aby médiá nemohli podvádzať.

22614
22615
22621
22612
22620
22623
22611
22609
22616
22617
22624
22613
22610
22619
22618
22622

B. Kafka na základe toho, čo prežil, vytvoril niečo ako základný pojmový aparát parapsychológie. Teda jeho štýl a používanie pojmov stojí na jeho individuálnych pozorovaniach a skúsenostiach iných parapsychológov. Všetko je v rovine videl som to, počul som to. Nie je to v rovine dokázali sme to, overili klasickými postupmi a vedeckými metódami. V podstate je jeho knižka v rovine dobrého opisu týchto jedinečných psychických fenoménov a nestačí na vytvorenie seriózneho základu pre parapsychológiu. Knižka od tohto autora nám môže slúžiť ako hodnotný materiál, ktorý sa pokúsil opísať javovú stránku extrémnych stavov ľudskej mysle. To, čo vykonštruoval na teoretickej rovine vo svojej mysli, je beletristická špekulácia a subjektívny postoj. Autor sa mal viac snažiť podrobne popísať všetky netradičné javy a poriadne ich zdokumentovať. Mal radšej vypracovať určitú metódu dokumentovania než nám vyrozprávať, na čom sa zúčastnil a kto sa tam z osobností klasickej vedy zúčastnil. Pripomína to stredoveký prístup postavený na autorite osobnosti a nie na vedeckom skúmaní. Mohol napríklad podrobiť médiá psychiatrickému alebo psychologickému výskumu. Prípadne si mal zobrať na pomoc veštcov a senzibilov. Mimoriadne hodnotný by bol jeho prístup vtedy, keby popísal určitou metódou zvláštne psychické stavy a bol by tak spravil aj z odkazov v inej literatúre. Keby bol stanovil overiteľné podmienky predvádzania schopností médií a zvláštnych jedincov. Keby bol špeciálne skúmal zdravotný a psychický stav netradičných osobností a úkazov, ktoré boli schopní vyvolať. Knižka od tohto autora môže ezoterikovi slúžiť ako úvod do ezoteriky a rôznych fenoménov ľudskej mysle.

„Oranžová kniha“, ktorej autorom je Osho, je písaná úplne iným štýlom. V prvom rade je podelená na určité časové úseky ako je ráno, poobede a večer. Opisuje určitý typ meditácie a dáva návod, ako ho cvičiť. To je trochu iný prístup, zverejňuje všeobecné praktikované meditačné postupy a umožňuje meditujúcim, aby si ich odcvičili s ezoterikom alebo sami. Knižka má výrazne psychologický podtón a tu zverejnené cvičenia možno dobre zaradiť do účinnej psychoterapie. Teda je tu niečo pre život a pre ezoterika, ktorý sa musí na svojej ceste zaoberať aj psychoterapiou vlastnej duše. Knižka má pre ezoterika z tohto dôvodu značnú hodnotu. Splýva tu ezoterika a psychológia v praktických cvičeniach. Knižka je nenáročným a dobrým vstupom, ako sa ponoriť do sveta ezoteriky. Takáto knižka, aj keď nemá veľký obsah, je dobrým základom k pochopeniu, o čom môže byť cesta ezoterika. Zároveň ho navedie na uplatnenie psychologických postupov v ezoterike.

Po ezoterickom vyznávačovi jogy Minaříkovi nájdeme množstvo knižiek, ktoré sú vlastnou výpoveďou o jeho duchovnej ceste. Je to vlastne dobre spracovaná bibliografia toho, čím sa zaoberal a ako to naňho pôsobilo. Je to poučné čítanie o jeho individuálnej ceste do vlastnej duše. Niektoré z jeho knižiek sú vlastne preklady východnej ezoterickej literatúry a dajú sa v nich nájsť aj zaujímavé cvičenia východnej ezoteriky. Bohužiaľ, všetko, čo napísal, prešlo iba jeho vnútrom, dostalo jeho visačku a jeho výklad. Dobre sa to číta, ale nedáva možnosť poučenia a hlbšieho prieniku do východnej ezoteriky. Ezoterik tak má možnosť prečítať si preklady východných náuk od fundovaného ezoterika a nie od bežného prekladateľa, ktorý ezoteriku videl z rýchlika. Tu je Minařík mimoriadne hodnotný, lebo určite zachoval viac ezoteriky pri preklade a interpretácii ako bežný prekladateľ, ktorý má iba platonický vzťah k ezoterike.

Psychiatricky vzdelaný Vladimír Vondráček sa vo svojej knihe „Fantastické a magické a z hľadiska psychiatrického“ vyjadruje k ezoterike a duchovnu z hľadiska svojej psychiatrickej praxe. Osobne bude táto knižka pre ezoterikov nepríjemná. Často sa bude ezoterik cítiť, ako keby bol umiestnený na psychiatrickom oddelení. Niektorí by tam aj v skutočnosti patrili. No tým, že autor poskytuje pohľad z druhej strany duchovna dovoľuje prenikať do tajomstiev mimoriadne hlboko. Popisuje tu duchovnú patológiu tých, ktorí stratili svoj ľudský rozmer existovania. Nedokázali sa už chovať ľudsky štandardne. Na čítanie takejto knižky treba nadobudnúť určité vzdelanie, aj keď autor píše čo najzrozumiteľnejšie. Nevýhodou je, že sám autor nemeditoval a neprenikal do tajomstiev vlastnej duše. V jeho podaní je všetko magické a okultné vlastne neštandardný stav, ktorý vždy musí sprevádzať určitá fyzická alebo duševná patológia. Nemohol a nechcel pochopiť, že by človek mohol v sebe dobrovoľne vyvolať netradičné stavy vedomia. A nielen ich vyvolať, ale vždy sa vrátiť do normálu. Ezoterický čitateľ si spraví dobrú predstavu, o čom by nemala ezoterika byť a ako môže skončiť, keď svoj duchovný rast postaví na patológii vlastnej osobnosti. Teda na chorobnom prejave, ktorý sa meditáciou iba rozvinie do nekontrolovateľných rozmerov. Toto dielo má pre moderné poňatie ezoteriky cenu zlata a paradoxne, ako to už v duchovnej rovine býva, dáva hlboký a racionálny základ na pochopenie, ako robiť duchovnú cestu plánovite a systematicky. Celkovo prístup k problematike okultného je zo stany patológie osobnosti. Autor popisuje zo svojej psychiatrickej praxe jednotlivé prípady a na základe získaných poznatkov formuluje zásahy a prejavy duševne chorých osôb.

„Lexikón mágie“ od autora Milana Nakonečného je súhrnné dielo, ktoré sa na základe nejasných ezoterických pojmov usiluje naznačiť, o čom všetkom môže byť ezoterika. Ako každý lexikón môže knižka záujemcovi o ezoteriku poskytnúť aspoň aký taký prehľad, čoho všetkého sa môže ezoterika dotýkať, čo všetko môžeme pod ezoteriku zahrnúť. Na knižnom trhu nie je iná podobná knižka a je pre ezoterika hodnotným materiálom, pokiaľ sa chce zaoberať ezoterikou všestranne. Je tu prehľad možností a prístupov. Teda môže tvoriť základ určitého spoznania celého pásma ezoteriky. Nie vždy autor dokáže danú oblasť ezoteriky dostatočne priblížiť a jasne vyjadriť. Autor cituje názory rôznych autorov a vychádza z ich pojmového aparátu, kde tá istá vec môže mať protichodné označenie. Ezoterici sa nikdy nedohodli na spoločnom jazyku. Teda v Lexikóne sa môže stať, že sa v určitej kapitole ocitnú veci, ktoré tam nepatria.

Séria knižiek od Mircea Eliade „Dejiny náboženských ideí“ je súhrnné histografické dielo, ktoré je dobrým základom pre pochopenie historických aspektov duchovna. Kto si toto dielo prečíta, dostane do seba ucelený historický pohľad na duchovno. Zaujímavý základ, aby sa človek mohol k problematike ezoteriky postaviť na základe historických udalostí. Autor je fenomenálny historik a faktograf, ale totálny ezoterický diletant. Bez vešteckých, senzibilných a špiritistických schopností napísal a zhrnul, čo mohol a spoľahol sa na klasický výklad dejín na základe zistených poznatkov. Aj tak treba oceniť množstvo materiálu, ktorý zozbieral z inej literatúry aj z vlastných pozorovaní. Dielo je ladené historicky a faktograficky. Je plné faktov a opisov, čo môže dobre slúžiť na rekonštrukciu niektorých udalostí pomocou vešteckých a špiritistických schopností.

F. Bardon sa vo svojej „Bráne k ozajstnému zasväteniu“ pokúsil vytvoriť učebnicu alebo aspoň návod, ako v ezoterike postupovať. Autor toto dielo nedokázal poriadne rozpísať a pokúsil sa vtesnať ezoteriku do nejakých 500 strán. Chcelo by to rozsiahlejšie dielo, ktoré by v sebe obsahovalo aj základy pre začínajúcich a nie najviac pokročilých. Nedostatok miesta potom spôsobuje, že závažnej téme sú venované tri strany, čo vlastne vedie tomu, že všetko je opísané v prílišnej všeobecnosti bez preskúmania detailov. Nesporne je pre meditujúcich dobrým programovacím materiálom a dodnes sa ním riadim v rovine toho, čo treba dosiahnuť a kam treba smerovať. Škoda, že autor zámer napísať učebnicu ezoteriky nerozšíril na aspoň desať hrubých knižiek. Nemôže byť niečo skutočnou učebnicou, pokiaľ sa sexuálnym meditáciám venuje na pár stranách. A to sa týka i ďalších tém. Autor v diele neuplatnil štandardné didaktické a pedagogické zásady. Keby bol napísal šlabikár ezoteriky od základov až po vrchol, tak by to mohla byť skutočná učebnica alebo séria učebníc ezoteriky. Bardonovo dielo zostalo v rovine prípravy na učebnicu ezoteriky a nemôže sa stať učebnicou ani návodom na prenikanie do ezoteriky. Môže spĺňať dobrú inšpiráciu, čo by mal človek v ezoterike dosiahnuť. Treba využiť tú skutočnosť, že Bardon bol mimoriadne vyspelý jedinec a dokázal na duchovnej ceste zájsť mimoriadne ďaleko. Išiel bohužiaľ iba ako individualista a neskúmal všeobecné zákonitosti ezoteriky. Jeho dielo je inšpirujúca nepriamo a ukazuje ezoterikovi, kam by sa mal uberať.

Český autor Gellner, ktorý sa venuje liečiteľstvu, poskytol na zverejnenie osobný denník pod názvom „Krok za krokom“. Obdobný denník Bardon zlikvidoval a nie je k dispozícii. Určite by bol hodnotnejším materiálom ako to, čo napísal. V osobnom denníku Gellnera sa možno kde čím inšpirovať a kde čo pochopiť, pretože autor koná určité experimentovanie na sebe a pri liečbe a diagnostikovaní iných. Pri liečbe na diaľku sa vracia aj ku kontrole, či dotyčná osoba vyzdravela. Je tu hodnotný materiál, ktorý aplikuje niektoré liečiteľské postupy na dostatočnom množstve prípadov. Knižka má nádych určitej vedeckej práce. Môže dať návod, ako postupovať v prípade prieniku do duchovného sveta.

Potom je tu môj vlastný prístup, ktorý obsahuje zásadu, že treba z ezoteriky, liečiteľstva a terapií zozbierať a odcvičiť čo sa dá. Základom sú medicínske disciplíny: psychológia, patológia, psychiatria a sexuológia. Všetko v podstate píšem na internet, ktorý dovoľuje prevziať obrovské objemy textov a pozrieť sa na všetko podrobne a z rôznych uhlov. Dokonca mega priestor dovoľuje zachytiť zvukové záznamy z prednášok a cvičení. Na internete a nie v knižke zverejňujem kolektívne skúsenosti skupiny nezávislých ezoterikov. Teda moje skúsenosti sú súčasťou testovania skupiny ezoterikov. Môj pohľad na ezoteriku je filtrovaný cez ezoterickú prax viacerých. Venujem sa určeniu všeobecných zákonitostí duchovného vývoja. Všetko je písané nadčasovo, aby prinášalo podnety aj ďalším generáciám. Nič sa nezatajuje. Usilujeme sa všetko zverejňovať slovom, zvukom a obrázkami.

V zásade sa snažíme riadiť zásadami vedeckého skúmania, alebo sa aspoň k nim priblížiť. Veľkou výhodou je aj to, že do ezoteriky som vstúpil bez výnimočných schopností a všetko je svedomite a tvrdo odcvičené. Tým, že som všetko musel získať, som mohol objaviť postupy a metodiku pre tých, ktorí začínajú od ničoho. Tak isto som aplikoval svoje skúsenosti vo výcviku iných ezoterikov a zverejnil som všeobecne platné zákonitosti dosahovania duchovnej úrovne. Nepreskakujeme žiadne stupne vývoja. Z danej oblasti zoberieme čo najviac skúseností. K tomu pridáme poznatky medicíny v plnom rozsahu. Skúsime daný systém použiť na liečebné a terapeutické účely. Nakoniec sú účely duchovného rastu. Všetko prepracovávame tak, aby sme si zachovali fyzické a psychické zdravie. A samozrejme šťastný osud. Mojou ideou v ezoterike je upratať čo najviac poznatkov a stanoviť všeobecné pravidlá, ako funguje duchovno a ezoterika. Zavádzam aj didaktiku pedagogiky a usilujem sa nájsť spôsob rýchleho napredovania. Táto idea sa napĺňa v praktických zasväcovaniach do aurickej ezoteriky. Jednoducho som iní ako tí, ktorí robili ezoteriku doteraz.
Cením a ctím si každého, kto prispel do ezoterického koša svojím snažením a svojimi skutkami.

Pridaj komentár