Tento príspevok sa zaoberá problematikou spôsobu myslenia a možnosťou preverenia a následnej nápravy. Poznatky a skúsenosti boli získané z terapeutickej praxe.Človek je človekom a nie zvieraťom aj preto, že sa naučil čítať, písať, myslieť, vyjadrovať rukami, telom, tvárou a hlavne svojím hlasom. V tomto príspevku budem skúmať tieto inteligenčné prejavy. Na začiatok to bude vnútorný hlas, pomocou ktorého myslíme. Ide o zvukovú podobu myslenia na základe slovného pomenovania vecí, dejov a okolností, ktoré sa odohrávajú vo vnútri nás a okolo nás. Na začiatok si preveríme, aké slová, z ktorých oblastí ľudskej činnosti je dotyčná osoba schopná používať. Venujeme sa slovnej kapacite, množstvu slov a viet a tak isto sa sústredíme, aké oblasti ľudskej činnosti slová zahrňujú. Teda ide o vzdelanostnú úroveň a druh špecializácie na určitú oblasť ľudskej činnosti. V ďalšom zisťovaní skúmame, či dotyčná osoba používa pri myslení podstatné mená, prídavné mená a slovesá. Často sa môže stať, že práve zložka slovies je používaná nedostatočne alebo slabo. V ďalšom skúmaní zisťujeme, ako dotyčná osoba narába so slovami, ide o logiku myslenia, či myslenie dotyčnej osoby vedie k sofistike a k zamotávaniu končiacemu v nejasnostiach, či dotyčná osoba je rétorická a končí iba v potrebe si o veciach pokecať. Či u dotyčnej osoby ide o logické myslenie vedúce k logickým uzáverom a akceptovaniu faktov. Či osoba má vedecký spôsob myslenia a neprijíma rozpracované a čiastočne overené fakty. Napríklad u veľa pacientov prevláda názor, že iba lekári dokážu účinne pomôcť. Na liečiteľov sa obracajú až vtedy, keď nedokáže pomôcť klasická medicína a podobne. Myslieť v zmysle „aj ja si môžem pomôcť samoliečbou“ je neznáme. Nesprávny spôsob myslenia môže spôsobovať aj záchvatové stavy. Hlavne myslenie, kde sa nehľadajú riešenia daného problému. V ďalšej fáze zisťujeme schopnosť človeka vyjadrovať sa gestikuláciou rúk, tváre a celého tela. Najjednoduchšie je zistenie prehnanej gestikulácie rúk, neadekvátnych reakcií mimiky tváre a spôsob držania tela. Vo vnútri mysle zisťujeme schopnosť zjednodušovať predstavy do bodov a náznakov obrazov. Testovaná osoba dostane na papieri nakreslené bodky a z nich má vytvoriť určité obrázky. Ďalšou rovinou je skúmanie schopnosti vytvárať trojrozmerné predstavy v mysli zo spomienok. Dotyčný dostáva nakreslené fľaky a z pamäti vytvára možné obrazové spojenia. Na záver môžeme testovať, ako daná osoba používa svoj hlas, ako formuluje slová, ako ich vie citovo podfarbiť, sem možno zaradiť aj písomný prejav danej osoby. Týmto prieskumom možno zistiť disharmónie na tejto psychickej rovine a vhodnou terapiou ich napraviť.

Pridaj komentár