Na začiatok si znovu zoberiem anatomický atlas a predstavím si v mysli obrázok očí a obrázok ucha. Následne sa skoncentrujem svojou pozornosťou a predstavou do očí a vsugerujem si, že oči ma bolia. Zároveň si uvedomujem, že očné buľvy sú na vnímanie vonkajšieho sveta a nikdy nerobím veštecké výkony tým, že nebudem očami pohybovať. Koncentráciu z očných buliev presúvam cez nervové dráhy do zadného zrakového mozgu. Keď chcem veštiť alebo koncentrovať sa na svoje orgány alebo spomienky, tak to robím v pocite, že nemám očné buľvy a som slepec. Všetko robím udržaním koncentrácie do zadného zrakového mozgu.

Teda som skoncentrovaný do zadného zrakového centra a spomínam si na všetko, čo som prežil. Keď chcem vnímať svoje orgány, tak koncentrácia ide zo zadného zrakového mozgu k jednotlivým orgánom. Znovu si spomeniem na anatomický obrázok ucha a do orgánov ucha sa skoncentrujem. Zároveň si uvedomujem, že orgány ucha slúžia na vnímanie vonkajších zvukov a nie vnútorných. V pocite, že som hluchý sa skoncentrujem do spánkových lalokov a odtiaľto počúvam činnosť svojich orgánov alebo si spomínam na zvukové spomienky. Znovu si zoberiem anatomický atlas a obrázok nosa. Všetko si dobre zapamätám a predstavím si to v pamäti a pokiaľ možno trojrozmerne. Koncentráciou prenikám cez nervové dráhy oka cez stredný mozog až do šedej kôry predného mozgu.

Keď sa doslova rozhodnem vnímať svoje orgány pomocou centra čuchu v prednom mozgu, tak si vsugerujem, že nemám nos a čuch. Keď si spomínam na čuchové spomienky, tak to robím koncentráciou z predného mozgu. Znovu si zoberiem anatomický atlas a naštudujem si obrázky chuťových pohárikov na jazyku. Pri praktickom cvičení sa s predstavu jazyka skoncentrujem do fyzického jazyka a odtiaľ cez nervové dráhy do stredného mozgu. Zo stredného mozgu prenesiem koncentráciu do zadnej časti spánkových lalokov a odtiaľto doslova chutnám svoje orgány a spomínam si na rôzne druhy chutí. Je vhodné si vsugerovať, že jazyk odumrel. Pokračujem v cvičeniach ďalej a v anatomickom atlase si naštudujem všetko o slimákovi a labyrinte v uchu. V mysli si vytvorím predstavu tohto orgánu, ktorým sa vníma poloha tela a vonkajších objektov.

Uvedomujem si, že tieto orgány slúžia na vnímanie polohy všetkého, čo je vo vonkajšom svete. Pokračujem cez nervstvo do strednej časti mozgu a odtiaľto do temennej časti mozgu, kde je mozgové centrum na vnímanie pohybu a potrebných koordinátov pohybu. Pokiaľ si na pohyb spomínam alebo zisťujem polohu orgánov tela, tak to robím v pocite, že labyrint odumrel. Musí sa mi podariť stav, keď mám pocit, že moje fyzické telo nevnímam a neviem, v akej polohe sa nachádza.

Keď sa mi podarí utlmiť nervstvo do labyrintu a koncentrácia je v temenom mozgu, tak môžem mať pocity vznášania, padania a podobne. Keď chcem zistiť, ktorá časť temenného mozgu riadi jednotlivé pohybové aktivity, tak aktivizujem koncentráciou činnosť labyrintu. Zároveň začnem s niektorou časťou tela pohybovať a skúmam, do ktorej časti temenného mozgu idú podnety z pohybu.

Tiež tu platí krížové pravidlo, že pohyb pravej ruky sa eviduje v ľavej hemisfére a naopak. Takto preskúšam rôzne formy pohybu. Pri týchto cvičeniach je dôležité, aby ste zmyslovými orgánmi vnímali vonkajší svet a vnútornými orgánmi uloženými v mozgu vnímali všetko dianie vo vnútri organizmu. Takýto výcvik nenaruší činnosť orgánov ucha, nosa očí, jazyka a labyrintu. Ďalej je tu dôležité nacvičiť schopnosť utlmenia zmyslov, ktoré vnímajú vonkajší svet a aktivizácia mozgových centier k vnímaniu duchovných procesov v organizme ľudského tela.

Pridaj komentár