Budem sa venovať základom celého náboženského systému a je jedno, o ktorý druh náboženstva sa jedná. Ide o sugeratívnu techniku šoku zo straty milovaných rodičov. K tejto sugerácii patrí aj sugerácia, že máte detský vek.

Napredujem v prieskume psychických náležitostí náboženských systémov a ich predstaviteľov. Skúmam náboženskú psychiku aj z hľadiska historického a to pomocou špiritistických schopností aktivizovať mŕtve informačné polia a zistiť potrebné informácie v historickom vývoji. Základ tohto výskumu si nájdete v iných príspevkoch. Z tohto prieskumu vyplýva, že u všetkých významných osôb sa objavil výnimočný fenomén, ktorý možno psychologicky opísať ako šok dieťaťa zo straty milovaných rodičov. Tento šok vytvára fenomén náhradných rodičov, v tomto prípade to budú náboženské symboly a náboženstvo ako také. Takýto stav nemožno dosiahnuť u bežného človeka. Znamenalo by to nadobudnúť duševnú chorobu, z ktorej niet návratu.

No je tu možnosť dočasne si takýto stav nasugerovať a dosiahnuť ho za účelom náboženských kontemplácií. V tomto stave považujete náboženstvo, matku Božiu a otca Božieho za svojich legitímnych rodičov a to najdokonalejších rodičov. Najkrajších, najmúdrejších, najvšemohúcnejších a večne živých. Takýto stav sa objavuje aj v detskej psychike. Dieťa potrebuje túto lásku a starostlivosť. Sugerácia šoku zo straty biologických rodičov vytvorí jedinečný vzťah k náboženstvu a náboženským symbolom. Pretože v náboženskej praxi kontemplácie treba iba jedno a to je počúvať hlas Boží cez náboženské symboly a robiť to, čo vám prikážu. Niet inej autority ako autorita božích symbolov, ktoré sa nám zjavili v našej mysli. Samozrejme, že to, čo vám symboly prikážu, fyzicky nezrealizujete. Stačí to realizovať v predstave so sugeráciou, že ste to skutočne aj vykonali. Práve sugeratívna metóda komunikácie s náboženskými symbolmi otvára dokonalú cestu k Bohu. V histórii bohužiaľ nábožensky nadané osoby realizovali túžby hlasu Božieho v reálnej praxi a tým vlastne nemohli dosiahnuť úplné náboženské osvietenie. V niektorých prípadoch náboženské symboly a v nich skryté túžby Boha samotného chceli úplné absurdnosti. V tomto prípade sa to bralo ako posadnutie diablom alebo pomätenie. Nechápalo sa, že to, čo požaduje hlas Boží spraviť, je kontemplačná technika na spoločné súzvučenie s náboženským symbolom.

V žiadnom prípade hlas Boží nie je výzva na praktické konanie. V určitých fázach spoločnej komunikácie a plnenia Božích príkazov prichádza k apokalyptickej fáze kontemplácie. To často viedlo nadaných veriacich k rôznym čudesným skutkom, ako napríklad križiacke výpravy. Kto chce ísť skutočnou cestou do kráľovstva Božieho, ten musí sugeratívne vytvoriť šokovú psychiku dieťaťa, ktoré nečakane stratilo rodičov a našlo náhradu v náboženských symboloch. Na takejto náboženskej ceste je potrebné počúvať hlas Boží bezvýhradne a jeho želania realizovať výhradne iba cez sugeráciu mentálnej predstavy, že ste toto Božie želanie realizovali. Ďalej je potrebné, aby ste želania Božej prozreteľnosti prijímali bez komentára alebo morálneho prístupu. Všetko sa deje výhradne v predstavách so sugeráciou, že ste to vykonali. Každý, kto pôjde touto cestou, paradoxne príde do štádia Jánovej apokalypsy ľudstva. Žiadne želania Boha nesmiete odsúdiť a nesplniť. To je skúška Božej oddanosti a práva vstúpiť do tejto dimenzie náboženského bytia. Je paradoxné, že práve ľudia, ktorí sa venujú náboženskému rozjímaniu v samote, dosahujú na náboženskej ceste pozoruhodne výsledky. Na druhej strane tí, ktorí náboženskú prax vykonávajú pre verejnosť, nedosahujú tak skvelé výsledky na ceste k Bohu.

Verím, že svojim príspevkom prispejem k objasneniu náboženských zákonitostí a umožním nastúpiť náboženskú cestu ďalším veriacim. Nech vám Boh požehná cestu do jeho náručia.

Pridaj komentár