V tomto príspevku sa budem zaoberať emočnými stavmi ako je radosť, smútok, strach a hnev. Nahliadneme do tejto problematiky a preskúmame ich vplyv na psychické konanie a fyzické zdravie.

Problematikou emócií sa trápim dosť dlho. Potreboval som získať dostatok praktických skúseností, aby som mohol lepšie pochopiť princípy fungovania emocionálnej stránky človeka. Len pre poriadok si zopakujeme klasické delenie emócií a to na emóciu radosti, strachu, hnevu a smútku. Každá emócia má svoje krajné medze. Niekto sa napríklad nevie vôbec radovať, alebo ako sa hovorí, nedokáže sa usmiať a spontánne prejaviť radosť. Ďalšia extrémna medza je nekontrolovateľný prejav emócií, pri ktorom sa radosť vymkne spod kontroly a môže napríklad ublížiť. Dievčatko od radosti tak silne stisne myšku, ktorú chová, že ju zadusí. Tak isto máme medzi sebou osoby, ktoré nedokážete rozhnevať, aj keby ste im skákali po hlavách a robili čo najhoršie. Sú medzi nami stále nahnevaní a na všetko nadávajúci ľudia. Základom ich existencie je agresívne správanie. Napríklad boxeri a zápasníci. Tak isto sú medzi nami aj takí, ktorí nedokážu prejaviť smútok ani na mieste pohrebu a posledného odpočinku. No na druhej strane sú takí, ktorí zo smútku nad stratou milovanej osoby rýchlo zostarnú, ochorejú a zo žiaľu zošalejú alebo zomrú. Napríklad správca cintorínu v žiadnom prípade nemôže byť osoba veselá. Musí mať prirodzené sklony smútiť a trúchliť za zomretého. Medzi nami sú hrdinovia, ktorí strach nemajú a sú medzi nami aj takí, ktorí do gatí naložia kdekoľvek. Zisťujete, že sú tu dve polohy: poloha neprejavovať niektorú emóciu, alebo ju prejavovať až moc. No pri diagnostikovaní som objavil pre seba aj ďalšie delenie a to na tých, ktorí emócie prejavujú von, ale aj dovnútra. Osoba, ktorá nedokáže prejaviť radosť navonok, môže emóciu radosti prežívať vo svojom vnútri poriadne intenzívne. Osoba, ktorú nedokážete nahnevať, je vo svojom vnútri na seba a všetko ostatné poriadne nahnevaná. Platí, že máme dve roviny emócií a to emócie prejavované dovnútra a emócie prejavované von. Pre terapeutickú stránku veci je vhodné, aby sme vedeli emócie kontrolovať a to tak, že každú emóciu máme rovnako otvorenú von a tak isto aj dnu. Skúste si to prakticky vyskúšať a zistiť, ktorú emóciu ako praktizujete. Či ju praktizujete do vonkajšieho sveta alebo do vnútorného sveta. Akú intenzitu majú jednotlivé emócie. Ideálne je, aby sme emócie vedeli ovládať na všetkých rovinách. Teda emóciu uplatňovať von, ale aj do vnútra. Tak isto ovládať extrémne medze dvoch okrajov. Napríklad, keď chcem, tak ma nerozosmeje nikto a nič. Na druhej strane ma rozveselí aj to, čo nie je veselé. Je dôležité ovládať svoje emócie. Prehnaný hnev dovnútra môže spôsobovať zlú činnosť žlčníka. Prehnaný strach môže viesť k prehnanej imunitnej reakcii a biele krvinky zabíjajú zdravé bunky. Nedostatok strachu môže pôsobiť slabú imunitnú reakciu. Prílišná radosť a veselosť vyvoláva vo vnútri tela neporiadok a chaos. Všetko je o hre a žiadna zodpovednosť. Smútok otočený dovnútra príliš intenzívne môže priniesť napríklad depresie. A takýchto možností a kombinácií zdravotného stavu a emócií by sme našli mnoho. Vždy pri liečbe a terapiách je vhodné zvážiť, ako sa tá ktorá emócia podieľa na chorobnom stave či už psychiky, alebo fyzického tela.

Pridaj komentár