Tento príspevok sa zaoberá inými pohľadmi na jogínsku prax, ako je bežne ezoterickej obci známe. Priznávam, že s problematikou jogy sa akosi trápim. Dlhú dobu som sa nevedel prepracovať k hlbšej podstate. No trpezlivosť sa oplatila. Prišiel som pri cvičeniach a konzultáciách s viacerými jogínmi k záveru, že joga môže mať dve roviny prístupu.

Napríklad si sadnete do základnej asany alebo cvičíte inú asanu a uvedomujete si fyzické účinky týchto cvičení výhradne na fyzické telo. Dnes už asi nikomu netreba pripomínať liečivý účinok jogínskych cvičení na zdravotný, ale aj psychický stav jedinca. No pri cvičení asán sa môžeme sústrediť na psychický rozmer jogy a to je veru niečo iné, ako spartakiádny rozmer fyzického cvičenia. Aj z hľadiska psychiatrického to tu akosi pasuje.

Pri cvičení asán sa telo dostáva do nehybnosti. Teda telo sa umŕtvuje. Takýto stav je aj u ochrnutých ľudí a úplne nemobilných ľudí. Ezoterický diaľkový prieskum preukázal empíriu, že myseľ týchto ľudí je schopná vnímať kozmický priestor. Každá asana hovorí o inej oblasti galaxie fyzického kozmu. Nehovorím tu o astrálnych rovinách neurónov ľudského tela. Ide tu o fyzický priestor kozmu nad našimi hlavami. Joga môže dať cvičiacemu kozmickú myseľ. V ďalšom prípade aplikácie jogínskych cvičení som objavil stopu k uvoľneniu mysle do zemského priestoru z fyzického tela. Jogín v základnej asane neustále cvičí totálne utíšenie všetkých funkcií tela až k momentu klinickej smrti. Klinická smrť sa tu chápe obdobie 6. minút bez dýchania.

Diaľkové napájanie v rámci ezoterického výskumu priniesol empirické poznatky o uvoľňovaní ľudí z tela počas priblíženia sa k poslednému nádychu pred klinickou smrťou. Jogín sa nehýbe, nemyslí, je pripravený zomrieť, dýchanie je do plných pľúc. Do pľúc sa čo najslabšie nadychuje a vydychuje. Tak isto je potlačený pud sebazáchovy. Cvičiaci jogín ma pocit nevnímania tela a bioenergetické telo sa z fyzického tela vyosuje. Tento stav je stav média a dajú sa tadiaľto ovplyvňovať okolnosti. Bližšie Silva škola.

Sú aj iné cvičenia v rámci jogy a to predstava o strate častí tela. Ide o špiritistický rozmer jogy, kde jogín sa vzdáva svojho ja, necháva si zlikvidovať svoje spomienky a reinkarnuje mŕtvu spomienku alebo informačné polia v sebe. Bližšie v Plazmatickej škole. Vo svojej terapeutickej praxi som mal možnosť stretnúť niekoľko takýchto jogínov alebo východných ezoterikov. Tento proces v nich bežal a oni sa nechceli vzdať svojho ja a svojich všetkých spomienok. Nastával konflikt. Záverom iba úvaha nad viacrozmernosťou jogínskych cvičení. To, čo inde v ezoterizme nenájdeme, je pestovanie kozmickej mysle. Samozrejme dnes na základe vedeckých poznatkov astronómie. Tento smer budeme rozvíjať v sekcii Kozmos.

Pridaj komentár