Ponoril som sa do meditácie. V mojej mysli sa objavili polonahí tanečníci, ktorí divokým spôsobom tancovali okolo veľkého ohňa, ktorý osvetľoval celé okolie. Cítil som, že tanečníci sú z ohňa rozhorúčení a celí spotení. Ich tanec bol nekoordinovaný, každý tranzovým spôsobom vyjadroval vlastné pohnutie mysle.

Ešte som si uvedomoval, že títo tanečníci tancovali do kruhu okolo plápolajúceho ohňa. Pri tanci sa na ich tvárach objavili drevené masky. V týchto maskách pokračovali ďalej v divokom a tranzovom dupaní. Po určitej chvíli sa masky na ich hlavách zmenili na masky hláv rôznych zvierat, ktoré mali tanečníci nasadené na svojich ľudských hlavách. Všetko sa to podobalo na zbierku poľovníckych trofejí iba s tým rozdielom, že namiesto na stenách ich mali tanečníci na svojich hlavách. Divokosť a zurvalectvo mužských tanečníkov naberá obrátky a to spôsobuje, že nad ohňom sa zjavuje veľká niekoľkometrová maska. Je čierna a odrážajú sa v nej červené plamene šľahajúceho ohňa.

Maska sa náhle pohýna a mám pocit, že sa mi doslova fyzicky prilepila na tvár. V momente prilepenia sa stávam účastníkom tanca. Z ohňa sa vytvorilo telo mŕtvej osoby. Pokračujúc tancom sa prevteľujem do mŕtvej osoby a stávam sa touto osobou uprostred tanečníkov. Začínam mať pocit, že duch tejto mŕtvej osoby ožil a spojil sa s mojou dušou. So skríženými rukami sa z tela oddeľujem a začínam putovať kozmickým priestorom. Nadobúdam pocit, že tento duch putujúci kozmom má na sebe perie a končí v hustej čierňave. Som prekvapený, lebo v tejto čierňave vidím ležať svoju mŕtvolu a na jej hrudi veľký a ťažký meč.

V blízkosti mojej mŕtvoly sa zhromažďujú ľudia. Každý si pokľakne a začína sa v tichu modliť. Moje mŕtve telo sa vytratilo a v danom mieste zostal iba meč. Tento sa chvíľu točí v priestore a potom sa stráca v diaľkach kozmu. Mám pocit, že som sa prepadol do rozprávok o strašidelných starenách lietajúcich nad hrobovými miestami.

Pridaj komentár