Pokračujem v sérii voľných úvah, ktoré majú zámer narušiť Božie tajomstvo racionalitou psychiatrického dogmatizmu. Skončiť s teológiu, ktorá rozpráva o Bohu v podobe mytologických obrazov zmenených na mytologické slová.

Už dlhšiu dobu sa dôsledne venujem teologickým náukám a som pripravený aj v tejto oblasti zaviesť jasnosť a prehľadnosť. Budem voliť také prístupy, ktoré spravia jasno a nahradia inštitúcie Božieho odkazu na pravidlá prítomnosti živého Boha v nás samotných.

V prvom rade sa predmetom teológie musí stať dôsledné veštecké skúmanie informačných polí tých, ktorí mali a majú v sebe živý náboženský odkaz. Osobne ma neuspokojuje uctievanie a velebenie Božej prítomnosti mimo moje telo. Vážim si a ctím každého, kto v histórii mal v sebe živú prítomnosť Boha a túto nám zanechal v odkaze svojej doby. No takáto viera je pre mňa príliš mŕtva a chladná. Pokiaľ vám to postačuje starať sa o odkaz tých, ktorí zažili Božiu prítomnosť v sebe, tak v poriadku. Neberiem nikomu jeho prístup. Ja osobne chcem v sebe zažívať prítomnosť Božiu, a nielen to. Chcem túto Božiu prítomnosť v sebe a iných aj rozumovo skúmať a vymedziť zákonitosti otvorenia živej Božej prítomnosti v každom, kto zacíti potrebu živej Božej prítomnosti.

22115
22119
22105
22108
22118
22117
22109
22112
22107
22113
22111
22114
22106
22120
22116
22110

Už dlhšiu dobu skúmam najvýznamnejších predstaviteľov náboženskej histórie a zameriavam sa na ich fyzický a zdravotný stav. Teda usilujem sa definovať Božiu prítomnosť na základe medicínskej a zvlášť psychiatrickej patológie. K tomu prístupu uplatňujem dôsledne precvičované veštecké schopnosti a tak isto schopnosti komunikácie s mŕtvymi informačnými poliami tých, ktorí mali v sebe živú prítomnosť Boha samotného. Neuspokojuje ma iba historická spomienka, ktorú niekto zachytil a nemohol v tých dobách vedecky preskúmať. Veštecko – špiritistické schopnosti dovoľujú skúmať informačné polia tých, ktorí mali to šťastie cítiť živého Boha v sebe.

Ďalej na základe získaných informácií skúmam aj tých, ktorí majú možnosť pestovania živého Boha v sebe a často o tejto možnosti ani nevedia. Zameriavam sa aj na tých, ktorých táto možnosť a jej neprofesionálne používanie psychicky a zdravotne doničili. Tak isto skúmam informačné polia aj z hľadiska historického a hľadám korene náboženských prejavov od začiatku ľudského rodu. K tomuto všetkému som pridal aj vlastnú prax otvorenia tejto cesty v sebe a v tých, ktorí sa rozhodli mať v sebe živý kontakt s Božou prítomnosťou. Tak isto sa budem usilovať dokázať, že živú Božiu prítomnosť možno rozumnou kontemplačnou praxou otvoriť v každom, kto o to prejaví osobný záujem.

Sám nepatrím k tým, ktorí by nejako túžili po prítomnosti živého Boha. Teda v mojom prípade je zaručená aj určitá objektivita. Božia prítomnosť je súčasťou duchovnej cesty, tak to beriem a idem ďalej. V žiadnom prípade nemám záujem o uctievanie a vieru skrz vyvolených fyzických jedincov. Keď už sa mám trápiť s Božou prítomnosťou, tak iba v živej podobe. Určite vzbudím pohoršenie a aj podozrenie, o čo sa to vlastne usilujem. Tak, ako som vkročil do ezoteriky ako výskumník, tak som neosobne vkročil do náboženstva. A do náboženstva a Božieho sveta zanesiem svoje metódy výskumu. V tomto prípade to pracovne nazvem psychiatrickým dogmatizmom. V zásade nemám nič proti dogmatickému postoju, pokúsim sa tento postoj pochopiť rozumovo. Budem skúmať a prinášať fakty, overenia a zákonitosti tohto ľudského fenoménu. V prvom rade akceptujem všetky náboženské obrazy a aj znaky ako spôsob prejavenia sa živej Božej prítomnosti v živom človeku, ktorý sa za takúto prítomnosť rozhodol.

Keď mám hovoriť o živom Bohu, tak musím hovoriť o symboloch, ktorými sa nám sprostredkováva a je úplne jedno, aké sú to symboly aj z hľadiska teritoriálneho delenia náboženských sfér. Takže prvé pravidlo alebo zákonitosť je, že živý Boh sa človeku prejavuje skrze symboly a tieto symboly sa spontánne objavujú v ľudských neurónových schémach. Tieto oblasti neurónov musia byť určitým spôsobom prispôsobené na vnímanie živého Boha v podobe symbolov. Kto chce zažiť zážitok prítomnosti živého Boha, ten si musí vhodným spôsobom naladiť pravé neurónové oblasti šedej kôry veľkého mozgu. Bez toho naladenia nie je možné pociťovať živú Božiu prítomnosť. Potom je to iba spomienka z pamäťových záznamov vlastného mozgu. V tomto prípade ide iba o neživú stopu Božej prítomnosti sprostredkovanú cez tretiu osobu alebo osobu, ktorá má Božiu prítomnosť v sebe otvorenú.

Iné je o Bohu hovoriť a iné je živú Božiu prítomnosť v sebe pociťovať. Z praxe ide zvyčajne o ľudí, ktorí prežili klinickú smrť, úraz elektrickým prúdom a bleskom. O tieto skúsenosti sa dá dobre rozumovo oprieť. Je množstvo prípadov práve takýchto jedincov, ktorí o Bohu ani nechyrovali, no po tomto zážitku sa ich osud zrazu zmenil a stali sa nábožensky aktívnymi. Stretnutie s takýmito osobami je vlastne veľká sviatosť.

 

Stretol som toho, kto má živú prítomnosť Boha v sebe. Výnimočnou sviatosťou všetkých sviatostí je stretnutie dvoch jedincov, ktorí majú živého Boha vo svojej duchovnej výbave. Treba zažiť stavy, ktoré dovoľujú psychické splynutia živej Božej prítomnosti. A o tomto vám chcem zvestovať. Chápem, že stredom náboženského života zostane uchovanie odkazu na tých, ktorí Božiu prítomnosť v sebe mali a odkázali a ňu. No mojím záujmom je oživiť a realizovať možnosť živej prítomnosti Boha v sebe a v každom, kto o to prejaví záujem. Už nemám chuť iba o Bohu hovoriť a uctievať odkazy iných. Túžim bytostne po živej prítomnosti Boha v sebe. Som rád, že sa mi tohoto stavu dostáva.

Pridaj komentár