Mŕtve spomienky na svätcov. Živý Boh a neživá spomienka na Boha. Cesta do svätosti. Stať sa dodatočne svätý. Dodatočná Božia milosť. Dogmatická strnulosť. Služobník Boží. Bližšie k odkazu svätcov.

Pokračujem na ceste charizmatizmu a moje úsilie je zamerané na to, aby som nevelebil iba mŕtve spomienky na tých svätcov a veriacich, ktorí mali živú prítomnosť Božiu od narodenia. Aké to šťastie byť vyvolený od narodenia. Aký to smútok nemať vyvolenie, ale na druhej strane sa k vyvoleniu prepracovať vlastným úsilím. Niektorých Boh omilostí a rôzne okolnosti ako blesk, elektrický prúd, bolesť, nekonečný žiaľ otvoria brány Božie v ľudskom mozgu. Aká to chvála pozmeneným neurónovým štruktúram , ktoré môžu prijímať symboly živého Boha tak, ako nosili svätci živú prítomnosť Božieho kráľovstva v sebe. No nesporne je tu aj iná možnosť, ktorú nám dáva Božia nekonečnosť a to prepracovať sa k živej prítomnosti Božej.

22794
22793
22792
22791
22790
22789
22788
22787
22786
22785
22784
22783
22782
22781
22780

Nezúfajte tí, ktorí sa venujete spomienkam na živú prítomnosť Božiu vo svätcoch jednotlivých náboženstiev. Ja viem, že je lepšie mať mŕtvu Božiu prítomnosť ako žiadnu Božiu prítomnosť. Študujete, modlite sa, žijete podľa Božích prikázaní. Hlásate slovo Božie a sprostredkujete nám aspoň odkaz na tých, ktorí mali v sebe živú Božiu milosť. Je to vzácna ctižiadostivosť naplniť všetky spomienky v mozgu odkazom svätcov a tých, ktorí prišli po nich. Najradšej by ste svoje mysle mali zaujaté iba pre Boží svet a Božie obrazy. No živé je živé a mŕtve je mŕtve. Čas neúprosne plynie a postupne sa vzďaľujeme od odkazu tých najsvätejších, ktorí boli obdarení výnimočnou živou prítomnosťou Božieho kráľovstva. Do odkazu svätcov zasahovali rôzne vplyvy a okolnosti. A takýmto spôsobom sa v náboženskej praxi neustále vzďaľujeme živému Božiemu svetu. Nepomáha ani strnulosť, ani dogmatizmus, ani nechuť k zmenám. Odkaz živého Boha vo svätcoch starne a metamorfuje do stále neživejšej formy kamennej žuly. Je to smútok mať namiesto živej prítomnosti iba skalu. Verím, že aj ty jedného dňa pocítiš živú prítomnosť Boha tak, ako to cítilo tých pár vyvolených. Vydávam sa na cestu k živému Bohu, aby som mohol písať o zákonitostiach, ako nájsť a praktizovať túto jedinečnosť. Nemožno neísť, lebo ináč skala zahluší živú prítomnosť pulzujúcich neurónov.

Aj ty sa môžeš vydať na cestu k živému Bohu, stačí tak málo. Zober svoju pútnickú palicu a vydaj sa čo najbližšie k prameňu vlastnej viery a to je nesporne blízkosť svätých z každého obdobia Božej prítomnosti na zemi. Pozri sa na tú úžasnú kamennosť vlastnej viery, ktorú vytvorili okolnosti náboženskej histórie. Skús tej skale dať trochu živej prítomnosti tým, že sa vrátiš čo najbližšie k odkazu svätcov. Pokús sa vyhľadať najbližšie pramene a to, čo po sebe zanechali ústne, v podobe písma svätého a artefaktoch vlastnej prítomnosti v Božej prítomnosti.

Keď chceš progresívnu cestu do budúcnosti, pokús sa Boží odkaz očistiť od nánosov tých, ktorí zo živej prítomnosti vo svojich neurónoch spravili kameň Boží. Nemusíš mať v sebe živú Božiu prítomnosť, ale nemusíš mať v sebe ani kameň Boží. Spomienka na svätca je na rozhraní živého a mŕtveho.

Pridaj komentár