Medzi meditujúcimi sa objavilo aj určité množstvo ezoterikov, ktorí sú už vo veku dôchodcov. A práve tento vek im dovoľuje oddať sa duchovnosti. To je celkom zaujímavý fenomén, ale prináša problém udržať sa v dobrej psychickej a fyzickej kondícii. Chorobnosť je zvyčajne spôsobovaná starnutím a utíchaním funkcií vlastného tela. Osoby okolo 50 rokov to poznajú ako strácanie výkonnosti, nedostatok životnej energie a podobne.

Zvlášť to pociťujú ľudia, ktorí celý život žili dynamicky a nijako sa im nezdá, že ich výkonnosť klesá. A takto nejako to pociťujem aj ja osobne. V 40- ke bol človek na vrchole svojich síl. Ešte mladícke dozvuky a plno osobných skúseností. V mimoriadnom nasadení ako keby síl ubúdalo omnoho intenzívnejšie. Sám hľadám vhodné prostriedky, aby sa organizmus prebral a fungoval ako doteraz. Prípadne aby sa tempo osobnej činorodosti znižovalo pozvoľnejšie.

Preto ma celkom zaujala myšlienka geriatrického programu, ktorý si kladie ambície spoznať alternatívnymi prostriedkami aj tento fenomén. Nesporne to bude iný prístup ako klasickej medicíny, aj keď základ zostáva ten istý. V prvom rade si uvedomujem, že starnutie a smrť máme nakódované v bunkách tela. To znie ako rozprávka o nedobytnej pevnosti bez šance na úspech. No nenechám sa odradiť a všetko okolo dlhovekosti poriadne preskúmam. Robím to vždy, a tak isto to spravím aj teraz. Logika velí, že niečo sa dá spraviť, aby sa proces starnutia spomalil. Jednoznačne nemám záujem o kozmetické úpravy a kamufláže. Nemám záujem ubúdajúce sily nahrádzať drogami a podobnými látkami. Takýto proces má iba krátkodobé trvanie. Mám záujem o čo najefektívnejšie spomalenie starnutia so značnou dávkou vitality, chuti žiť a hýbať sa.

Veštecky sme začali skúmať žijúce, ale aj mŕtve osoby, ktoré sa dožili asi okolo 100 rokov. Zobrali sme si na veštecký prieskum takých, ktorí sa tohto veku dožili na základe vegánstva, čo je jedenie iba surovej rastlinnej stravy. Bohužiaľ sa mi nepáčilo, že tieto osoby z prostredia hlavne Himalájí boli značne pasívne a vo večnom kľude. Vedel by som si tento stav predstaviť na konci životnej púte, kde sa nič iné nedá robiť, iba naučiť organizmus ísť na minimálny výkon. Verím, že aj toto obdobie príde, ale ako finále smrti.

Preto sme sa zamerali na veštecký výskum osôb, ktorí sa dožili okolo 120 až 140 rokov. Starších sme už nedokázali nájsť. Postupne sme veštecky skúmali ich spomienkové polia, lebo sa jednalo o nežijúce osoby. Všetci boli mimoriadne aktívni a čulí ľudia, žiadne žijúce a nehýbajúce sa mŕtvoly. Rozdelili sme ich do troch skupín podľa fenoménov, ktoré im dovoľovali dožiť sa takéhoto veku. Ide o skupinu ľudí, ktorých kmeňové bunky v orgánoch si do vysokého veku zachovali silný potenciál obnovovania. Zdalo by sa, že za života boli zdraví, no skôr opak bol pravdou. Mali stále zdravotné problémy a spomalenú obnovu orgánov. Jednoducho kmeňové bunky si nevyčerpali. A tu je vlastne určitý paradox, že ľudia, ktorí boli počas života neustále zdraví, si kmeňové bunky vyčerpali až na dno. Dlhovekým jedincom zostal tento potenciál aj okolo 100 rokov. Určite by boli zomreli, keby nenašli určitý spôsob, ako prinútiť kmeňové bunky, aby sa prebudili a podieľali sa na obnove orgánov. Zvyčajne to dosahovali pitím nápojov so zložkami živice, silice a podobne. Napríklad jeden v staršom veku pravidelne popíjal špeciálny nápoj, do vlastného rozkvaseného moču dával konáriky ihličnanov. Zjavne to spôsobovalo dráždenie lenivých kmeňových buniek. Ešte podotknem, že dotyčné osoby veľmi úspešne údržbovali nervové a neurónové bunky vysokým obsahom U vitamínu v tele. Treba si byť vedomý, že keď odumrú bunky nervové alebo neurónové bunky, už ich nič tak ľahko neobnoví.

Do druhej skupiny patria jedinci, ktorých kmeňové bunky sa značne vyčerpali a museli hľadať iný možný fenomén k dlhovekosti. Našli ho paradoxne v tukovom orgáne (pre neodborníkov názov ľudský tuk). Tukový orgán nie je až tak zbytočný, ako by sa zdalo. Vo veku do 50 rokov nie je až tak zaujímavý. Mal by produkovať podľa odborných štúdií asi 26 hodnotných látok pre telo. Jedincom, ktorí prešli aktívne do dlhovekosti, sa tukový orgán modifikoval a vyrábal až do 80 druhov látok vhodných pre organizmus. Z medicíny je známy proces v klimakterickom období ženy, kedy utíchajúci proces tvorby estrogénu preberú na seba práve tukové zložky. Tak isto som sa stretol s náhradou tvorby štítnej žľazy, a to iba ojedinele. Teda reálne tento proces môže fungovať. No u osôb vo vysokom veku sa tukový orgán priam fenomenálne zmenil na produkciu všetkých potrebných látok pre organizmus. Je zaujímavé, že tieto osoby akoby doslova magicky priťahovali rašeliniská a mumifikované zvieratá, ktoré aj často pojedali. Napadá ma spojitosť bahennej kúpeľnej liečby a modifikácia tukového orgánu na fabriku produkujúcu všetko potrebné pre organizmus.

Do tretej kategórie patrili prekvapujúco osoby s úplne vyčerpaným potenciálom kmeňových buniek. Intuitívne ich to pritiahlo ku konzumácii živého hmyzu a živého zvieracieho mäsa. Jedli všetko živé, čo sa v určitom prírodnom biotope hýbalo. Ich bunky v tele boli síce starecké, ale nejako špeciálne údržbované. V tejto súvislosti spomeniem japonskú stravu, jedenie mäsa z rýb zabitých tesne pred konzumáciou. V tejto kategórii boli osoby s najvyšším vekom okolo 140 rokov.

Ešte som nespomenul Kaukaz a dlhovekosť ľudí v tejto oblasti. Keď sme veštecky ošetrili tých najstarších asi 120 ročných, zistili sme, že ich tajomstvo bolo v cmúľaní vytekajúcej živice – múmia zo skál. U nich bežal proces mutácie buniek na bunky kmeňové, ktoré sa dokázali presunúť aj do iných oblastí tela, čo je ďalšia možnosť boja so starnutím.

Začali sme robiť určité kroky, aby sme sa naučili diagnostikovať vešteckými metódami kmeňové bunky. Niektorí už nabehli na tento program a usilujú sa omladiť svoje orgány.

Pridaj komentár