Pravdivé a nepravdivé. Hlbšia úroveň pravdy. Všetko je pravdivé a ide o hĺbku pravdivosti. Princíp nevylučovania niečoho. Stupeň a úsilie zvyšovania pravdivosti. Výroky o hmote a forme hmoty. Výroky o vlastnostiach hmoty. Vedecké skúmanie idúce k vyššej forme pravdivosti. Predpoklady a podmienky vyššej formy pravdivosti. Vedecké hodnotenie pravdivosti. Vedecký spor o hĺbku pravdivosti. Preverovanie vlastností niečoho, čo tvorí formu hmoty. Existencia jedinečnosti.

Hmota, forma, vlastnosti, všeobecné vlastnosti, jedinečné vlastnosti. Všetko patrí do množiny hmoty. Do množiny hmoty patrí všetko, všade a vždy. Základným prvkom hmoty je forma hmoty. Podmnožinami hmoty sú formy hmoty. Množinou jednej formy hmoty sú vlastnosti a to nemenné a premenné. Nemenné sú v tom, že keď sa niečo zmení na niečo, tak je to vždy hmota na hmotu a nič iné. Premenné sú v zmene formy na inú formu a nič viac.

Snažíme sa o prepojenie vedeckých foriem bádania s filozofickou nadstavbou, ktorá stojí pevne na vedeckom bádaní. Upúšťame od predstavy, že toto je pravdivé a tamto je nepravdivé. Alebo len tento človek má pravdu a tento sa mýli. V zásade každý má pravdu, iba stupeň a hĺbka pravdivosti je iná. Keď niekto v stredoveku tvrdil, že Zem je doska, mal pravdu.

22440
22434
22433
22427
22425
22438
22428
22429
22426
22439
22436
22437
22430
22432
22435
22431

Historicky predtým boli zvieratá, ktoré nemali žiadnu predstavu o tom, aká je Zem. A vôbec ich to netrápilo. Potom prichádza človek, ktorý si uvedomí, že Zem je doska a vôbec si vytvoril o niečom predstavu a niečo k niečomu prirovnáva. A v zásade má pravdu na tú dobu jedinečnú a výnimočnú. Dobre vieme, že každý výrok obsahuje v momente jeho myšlienkového pochopenia aj omyl. Aj dnešný pohľad na Zem, že je guľatá, obsahuje v sebe omyl. Vôbec nie je guľatá, ale oválna. A keď budeme hľadať a bádať o tvare Zeme vedeckými metódami, prídeme k presnejšiemu vyjadreniu jej tvaru. Teda pravda v určitom čase a priestore je pravdivá, ale vždy s prvkom omylnosti. Pravda je relatívna v čase a priestore a vždy obsahuje pravdu aj omyl. Nezaoberáme sa tu triviálnou pravdou o tom, či je streda, alebo piatok.

Aj pohľad ezoterika v stredoveku dosahuje pravdivosť tej doby a neustále je tu niekoho úsilie prekonať túto pravdivosť v hlbšiu pravdivosť. Ale pravdivosť minulosti, pokiaľ bola prekonaná, sa nemá čo pomenovať ako klamstvo alebo nepravda. Každý výrok je pravdivý a ide o to, nájsť ešte pravdivejší, hlbší výrok.

A toto platí aj pre ezoteriku ako množstvo pravdivých výrokov so snahou ísť k hlbšej pravdivosti. Môžeme hovoriť o negácii pravdivosti. Teda prekonanie pravdivosti vyšším stupňom pravdivosti a to na vedeckých metódach, lebo iba tie v tomto čase a priestore môžu prinášať hlbšiu pravdivosť.

Na to, aby sme dosiahli negáciu stupňa pravdivosti, treba spájať vedecké myslenie a vedecké metódy skúmania hmoty. Vo vedeckom myslení má tvoriť hmota determinantný pojem, ktorý zahŕňa všetko, všade a vždy. Pokiaľ myslíte hmota, tak do nej zahŕňate všetko, čo bolo v nekonečnom čase minulosti, v nekonečnom priestore a v nekonečnom počte možností tvorby a zmeny hmoty formy.

Hmota je základná, zatiaľ nemenná a ešte neprekonaná všeobecná vlastnosť každej jedinečnej formy hmoty. Keď niekto dnes po prieniku do sveta atómov, častíc a antičastíc tvrdí, že dve formy hmoty sú rovnaké a podobné, tak zaspal dobu. Zmenila sa hĺbka pohľadu na formy hmoty a prienik do mikrosveta častíc ukázal, ako to, čo bolo niekedy možné označiť ako rovnaké a totožné, už dnes nemožno. Vedecké bádanie do mikrosveta nedovoľuje povedať prekonanú pravdu vo filozofii a to, že dve formy sú podobné. V triviálnej podobe už nemožno hovoriť, že dva kúsky zlatých ingotov sú rovnaké a totožné. To už nejde. Aj matematik by dnes už nemal hovoriť, že každá jednotka je tak isto rovnaká ako tá druhá alebo hociktorá jednotka v zmysle číslice. V zmysle mikrosveta žiadna jednotka nie je rovnaká a totožná. Pri detailnom skúmaní zistíme, že deklarovaná všeobecná vlastnosť matematiky jednotiek neobstojí. Teraz už máme negáciu jednotky v tom zmysle, že každá jednotka musí dostať určité desatinné číslo. Celé čísla nezodpovedajú hĺbke dnešného vedeckého myslenia. Tak isto záporné čísla neobstoja v dnešnom vnímaní sveta. Všetko je hmota a okrem hmoty niet nič iné v zmysle, že to zatiaľ vedecké badanie neprekonalo. Teda používať vo vedeckom myslení záporné čísla je sporné. Všeobecná zákonitosť o hmote musí platiť aj tu. Nemám tu na mysli počtárske umenie, ale aplikovanie najvyššieho všeobecného zákona a to zákona jedinej množiny hmoty a nič iného mimo nej. Keď túto pravdu prekonáte, dajte to vedieť.

 

Pridaj komentár