Nácvik vnútorného planetárneho systému na základe sugerácie ochrnutia a poškodenia celkového pohybového a nervového aparátu.
Na začiatku meditácie a tvorenia vnútorného kozmu som sa pohodlne usadil a začal som si podľa zásad Sugeratívnej školy otvárať vnútorný svet, do ktorého si vkladám celkovú predstavu človekom poznaného kozmu na základe astronomických pozorovaní hviezdneho priestoru.
Postupne som si utišoval miechu a nervový vzruch v tele. Potom som sa napojil na človeka, ktorý sa venuje astronómii, ale je upútaný na vozík a nedokáže sa pohybovať. To vždy pomôže vhodne sa na tento meditačný stav naladiť. Keď zacítim otvorenie vnútorného priestoru mysle, tak si postupne precvičím postavenie planét, ktoré som si už odcvičil. Začínam Slnkom, ktoré si vizualizujem zo všetkých strán tak, ako som to nacvičoval v Rituálnej škole. Teda naraz si spomeniem na množstvo záberov na Slnko a dám ich do plastickej podoby. Potom vyhľadám postavenie jednotlivých planét a to Merkúra, Venuše, Zeme, Marsu, Jupitera, Saturna, Uránu, Neptúna a Pluto. Snažím si ich predstaviť v reálnej konštelácii, ktorá je aktuálna pre dnešný deň. Stav, v ktorom sa nachádzam, mi dovoľuje sa vnútorným kozmickým priestorom doslova prechádzať alebo poletovať ako raketoplán. Celý kozmos mám v hlave a je triezvo zmenšený. V niektorých okamihoch si jednotlivé planéty našej slnečnej sústavy zväčšujem. Zároveň si predstavujem aj odpudzujúce a priťahujúce sily jednotlivých planét. Do svojej mysle som uložil už všetky významnejšie planéty našej slnečnej sústavy a dostal som sa k veľkému počtu planétok, ktoré obiehajú okolo Slnka medzi dráhou Marsu a dráhou Jupitera. Mars aj Jupiter obiehajú vo väčšej vzdialenosti od Slnka ako planéta Zem. Týchto planétok sa v tejto oblasti slnečnej sústavy nachádza odhadom na 40 000 tisíc. To je v skutku na zemské pomery veľké množstvo. Nie všetky planétky ležia svojimi obežnými dráhami okolo Slnka v zóne Marsu a Jupitera. Niektoré pretínajú dráhu aj Zeme. Planétok, ktoré prichádzajú do blízkosti Zeme, je asi na 50. Malá hmotnosť planétok nestačila na dotvorenie sférického tvaru vlastnou gravitáciou, ani na udržanie atmosféry. Povrch planétok sa v priebehu miliónov rokov po ich vzniku stále dotváral vzájomnými zrážkami a samovoľným rozpadom. Veľkosti planétok s rozmanité. Od najväčšej Ceres s priemerom asi 1000 kilometrov až po veľkosť väčších meteoritov. Iba 28 planétok má priemer nad 200 kilometrov. S priemerom nad 80 km je ich vyše 100. S priemerom nad 10 kilometrov je ich už niekoľko tisíc. Bohužiaľ, z planét iba Vesta leží na hranici viditeľnej voľným okom. Ostatné sú viditeľné len cez teleskopické zariadenie.

Pridaj komentár