Partneri v príťažlivosti

Zamilovanosť, tajomstvo, hra, neustála obnova zamilovanosti. Sme rovnakí, sme jedno telo a jedna duša. Privlastnil si ma. Starám sa o neho. Vedieme konfrontáciu. Neutralita. Deštrukcia. Zase zamilovanosť a príťažlivosť.
Snažím sa prenikať hlbšie do vzájomných vzťahov dvoch jedincov spojených v určitom partnerskom vzťahu. Ide tu zvyčajne o vzťah muža a ženy, ktorý si založili domov a majú rodinu. Ale tak isto sem môžeme zaradiť vzťahy ľudí všeobecne. Či už rodičov a detí, ale aj vzťahy mimo rodinu, teda vzťahy priateľské. Jednoznačne sem už nepatria vzťahy rozpadnuté, deštruktívne, nepriateľské a nezmieriteľné na život a smrť.

Na to, aby ktorýkoľvek vzťah mal svoj zmysel a prinášal niečo konštruktívne a progresívne, je potrebné, aby tento vzťah stál na zamilovanosti, priateľstve, neutralite alebo obojstrannej prospešnosti. Teda obidve strany usilujú o to, aby vzájomný vzťah fungoval a neustále sa prispôsoboval zmenám, ktorými musí prejsť. A práve zmeny sú tie konfliktné územia, ktoré neustále naštrbujú vzájomné vzťahy. Dvojice sa musia snažiť prekonávať spory a konflikty tak, aby sa nestratila zamilovanosť alebo priateľstvo.
Keď za základ každého dobre fungujúceho vzťahu berieme zamilovanosť alebo určitú sympatiu, tak je potrebné dobre vnímať potreby jedného aj druhého partnera. Je to vlastne taká spoločná hra zamilovanosti a sympatie. Ide o tajné dorozumievanie na uspokojenie fyzických aj duševných potrieb toho druhého. Ideálny manželský alebo partnerský vzťah je ten, ktorý dokáže znovu v krízových situáciách obnovovať zamilovanosť z prvých období zoznamovania sa. V priateľských vzťahoch ide o schopnosť obnovovať spomienky na to, čo priateľov spája a uspokojuje. V tomto prípade môžeme hovoriť o vzťahu jednovaječných dvojičiek, ktoré sa neustále snažia byť jedno telo a jedna duša v neustále sa obnovujúcej zamilovanosti. Nesporne takýto vzťah vyžaduje veľa obetovať a často robiť to, čo niektorej strane zatiaľ nevyhovuje. No to isté musí robiť aj druhá strana. Pokiaľ to robí iba jedna strana, vo vzťahu dochádza k deformácii od tohto ideálu partnerských vzťahov. Dvojica sa vzďaľuje od ideálu jednovaječných dvojčiat, ktoré dokážu zájsť tak ďaleko, že nedokážu mať iný vzťah ako vzťah v dvojici. Jednovaječné dvojčatá sa až chorobne nedokážu od seba odpútať. Manželské dvojice alebo partnerské a priateľské dvojice sa o toto jedno telo a jednu dušu neustále usilujú a nemajú chuť a ani snahu odpútať sa od seba. Extrémnou formou by mohol byť ideál siamských dvojčiat, ktoré úplné zrástli a už nemajú žiadny rozvoj, stali sa jedným telom a jednou dušou. To už nemožno hovoriť o vzťahu, ale o ukončení vzťahu, pretože tu tak potrebná konfliktnosť úplne vymizla. A to každý vzťah zničí. Určitá dávka konfliktnosti a umenia konflikt zvládnuť dáva dvojici schopnosť sa rozvíjať a navzájom prispôsobovať.
Je tu snaha, aby prílišné odpútanie alebo pripútanie vyriešili nové silné pripútania, ktorých súčasťou je aj riešenie konfliktu a potrebný čas stráviť nové zmeny. Teda obnovujú zamilovanosť a vzájomnú príťažlivosť. Tak isto im konflikty a zmeny dovoľujú sa vyvíjať a rásť.
Existujú dvojice, ktoré sa vzájomne pripútavajú preto, aby z toho dosiahli určitú výhodu a prospech. Dvaja parteri sú rovnakí a výhradne sa usilujú o spoločný prospech a nie o spoločné splynutie jednovaječných dvojčiat. To sú vzťahy skôr pracovné, ktoré vytvorili okolnosti. Tu nie je snaha o zamilovanosť, ale o dosiahnutie určitého efektu. Môžu nastať aj ďalšie výrazné partnerské a priateľské vzťahy, keď sa jeden stará o toho slabšieho. Tu môže byť prvok zamilovanosti, ale aj nemusí byť. Nesporne jeden z partnerov je dominantný a rolu jednovaječných dvojčiat nemôžu hrať dokonale. Skorej je to hra na mladšieho a staršieho súrodenca. Môže byť dvojica, kde si jeden z partnerov privlastňuje toho druhého v podobe určitého otroctva a vazalstva. V takomto vzťahu asi ťažko bude fungovať stav zamilovanosti. Možno jednostranne zo strany otroka a vazala. Zo strany otrokára a vlastníka je to všetko iné ako zamilovanosť. Partner je tu skôr ako ozdoba v zbierke rekvizít. A už vôbec nejde o zamilovanosť v rovnosti jedno telo jedna duša. Snaha podobať sa vajce vajcu je neprípustná. Ešte by sme sem mohli zahrnúť partnerský vzťah, ktorý je založený práve na konfliktoch a cieľom je neustále o niečo bojovať. Nie je dôležité, či sa vyhráva alebo prehráva. Dôležité je, že večné konflikty dovoľujú dvojici sa harmonizovať a stretávať sa v zamilovanosti, ktorú vzťah prevádzal na začiatku prvého stretnutia. Dvojice tvrdo bojujú a slabší prehráva a prispôsobuje sa silnejšiemu. Raz vyhráva jeden a potom zas druhý. Stav zmieru a obnovenej zamilovanosti je iba oddychové kolo na ďalší súboj o víťaza.
Samozrejme, že ideál jednovaječných dvojičiek je ideál ideálov, ktoré dosahujú dvojice málokedy. V praxi bude platiť asi kombinácia všetkých druhov vzťahov. S možnosťou prechádzať z jedného do druhého variantu. Mali by sme sa snažiť o to, aby sme neprechádzali na pôdu, kde sa zamilovanosť a príťažlivosť dvojice stráca a znovu nachádza. Dvojica by sa mala vyvarovať robiť také jednostranné kroky, ktoré by vzťah zaviedli do pásma neriešiteľnosti konfliktu. Keď jeden z dvojice cíti, že jeho požiadavka by dvojicu zbavila zamilovanosti alebo príťažlivosti, radšej ustúpi v záujme zamilovanosti a priateľskej príťažlivosti. Takýto prístup vyžaduje od oboch strán partnerstva určitú sústredenosť a sledovanie barometru zamilovanosti. Keď zamilovanosť a príťažlivosť klesá, je potrebné hľadať príčiny a nachádzať nové vysporiadanie vzťahu a to tak, aby zamilovanosť a príťažlivosť mohla znovu nerušene plynúť.
Pokúsil som sa preniknúť svojimi úvahami do komplikovanosti vzťahov ako takých a nastoliť určitú prehľadnosť, čo je v partnerských vzťahoch možné a čo partnerské vzťahy napĺňa.