Príspevok pojednáva o špiritistických schopnostiach niektorých ezoterikov. Pokúsim sa o zhrnutie doterajších skúseností a načrtnem ďalšie možnosti vývoja v tejto ezoterickej škole. Tak isto sa budem venovať aj myšlienkam, ako špiritizmus premeniť na duchovnú cestu. Pokúsim sa načrtnúť rozhodujúce momenty cesty špiritistu. Špiritistom sa stáva človek nechtiac napríklad tým, že jeho rodičia majú tieto psychické sklony. Špiritistom sa človek stane tým, že neakceptuje smrť živej osoby a neustále ju považuje za živú napriek tomu, že už nežije. Špiritistom sa môže človek stať aj po fyzickom úraze alebo prežitej traumatickej udalosti. Tento stav sa môže navodiť aj nechuťou žiť a neustálym spochybňovaním. Nakoniec je možný aj ojedinelý prípad a to, že sa niekto stane špiritistom dobrovoľne, cieľavedome ako súčasť spoznávania seba samého. Keď sa rozhodnete stať sa špiritistom dobrovoľne, tak vás čaká špeciálny výcvik a to dostať sa do stavu ilúzie, že mŕtvi ľudia žijú naďalej a iba prešli z tejto formy bytia do inej formy bytia. Musí nasledovať nácvik fantómových schopností. Najlepšie je založiť si vlastné fyzické ruky za chrbát a na stôl si položiť fyzický príbor a tanier. Zároveň musíte mať pocit, že z rúk za chrbtom vystúpili imaginárne priesvitné ruky. Tieto ruky chytajú príbor a chovajú sa tak, ako keby to robili ruky fyzicky živé. Pred týmto cvičením treba zvládnuť cvičenia na vytvorenie bioenergetického tela a to koncentráciou a cvičením koncentrácie a dekoncentrácie v každej časti tela. Ide o autogénny tréning. Posadíte sa a postupne sa koncentrujete na čelo, potom na hruď, potom na brucho, potom na činnosť srdca, potom na dýchanie, potom chrbát. Všade si predstavujete pocit horúčavy, chladu, ľahkosti a ťažoby. Tak isto všade pociťujete pulzovanie života. Toto sa v psychológii nazýva autogénny tréning proti stresu. Keď postupne dokážete vytvoriť celé fantómové telo, môžete pokročiť vo výcviku ďalej. Začnete si uvedomovať, čo je to smrť a jej jednotlivé štádiá. Prvá fáza umierania je, že človek je zoslabnutý a jeho životné funkcie utíchajú. Druhá fáza je fáza, keď človek dodýchal a nasleduje asi časovo 6 minút, ktoré voláme klinická smrť. Po tomto nasleduje obdobie asi 3. mesiacov. Počas týchto troch mesiacov je telo buď pochované, spopolnené alebo inak upravené určitou formou balzamovania. Potom nasleduje obdobie utíšenia duše mŕtvej osoby, ktoré môže trvať nekonečne dlho. Na to, aby ste sa na dušu mŕtvej osoby mohli napojiť, je potrebné mať fantómové telo v podobe fyzického tela, ktoré sa vie úplne uvoľniť od fyzického tela a je spojené iba tenkou nitkou. Potom treba vedieť uvoľniť aj bioenergetické telo vytvorené autogénnym tréningom pocitov živlov a nácvikom vlastných povahových schopností. Bližšie Psyché škola. Dobré je mať odcvičenú techniku videnia seba samého vedľa seba. Ide o psychický stav nazývaný v psychiatrii ako halucinácia dvojníka alebo rozdvojené vedomie. Nácvik je jednoduchý, pred zrkadlom cvičiť predstavu seba samého do stavu, že máte pocit, že obraz v zrkadle je reálny a vy nie ste reálny. Tieto stavy umožňujú vyslať svoje vedomie do hrobu mŕtvej osoby alebo zvieraťa. V hrobe, najlepšie z kostí, odoberiete otlačok duše mŕtvej osoby a tomuto otlačku dodáte svoju bioenergiu. Tým nastane stav prebudenia duše mŕtvej osoby alebo zvieraťa. Aktivovaná duša mŕtvej osoby sa usadí buď priamo vo vašom tele, alebo okolo vášho fyzického tela v aurickom obale z bioenergií. Na čo je dobré zobúdzať dušu mŕtvej osoby ? Napríklad na to, aby ste sa dozvedeli niečo o živote niektorého ezoterika, poskytli mu svoje fyzické ja a svoje životné energie na to, aby mohol napríklad diagnostikovať a liečiť ako za živa. Je vhodné mať dostatok životných bioenergií napríklad zo zasvätenia reiki kurzu. Po ukončení spolupráce je nutné vrátiť otlačok aktívnej duše naspäť do miesta posledného odpočinku. Treba teda ovládať základy magickej ritualistiky. Bližšie v Magickej a Čikung škole. Neskoršie sa môžete osmeliť zobudiť dušu človeka, ktorý zomrel nečakane a je zakonzervovaný v ľade. Človeka, ktorý zomrel a je zakonzervovaný v rašeline. Človeka, ktorý zomrel a bol zabalzamovaný rôznymi spôsobmi. Zaujímavý je aj prieskum toho, s akými túžbami ľudia zomreli. Niektorí znenávideli ľudstvo a preto z dôvodu tejto túžby sa s nimi zle pracuje. Niektorí sa túžia silne reinkarnovať a je náročné sa ich po oživení zbaviť. Niektorí zomreli s túžbou pomáhať ľuďom, keď je niekomu napríklad smutno. Na dôvažok je tu možnosť nechať sa zobudenou dušou zasvätiť a dosahovať niektoré ezoterické fenomenality. Úplne inou kapitolou je stav, keď je duša aktívne činná v tele človeka a vytvára rôzne bioenergetické objekty, ktoré sú nabité rôznymi želaniami duše mŕtveho, ale aj živého hostiteľa. V ďalších etapách budeme pracovať na prieskume vplyvu mŕtvych duší na živé osoby. Tak isto podrobne preskúmame živých aktívnych špiritistov.

Pridaj komentár