Normálna bunka. Mutovaná bunka. Rakovinová bunka s ochrannou vrstvou. Celková imunita organizmu proti nádorovým bunkám. Celková imunita proti baktériám. Vírusové ochorenia. Kostná dreň. Toxicita. Nádor sa množí a putuje. Nenažratá onko bunka.

Pokračujem v štúdiu odbornej literatúry, ktorá sa venuje hlavne zhubným nádorom. Na začiatku sa to zdalo okolo onko bunky všetko také jasné a jednoznačné. V organizme stačí iba veštecky zistiť, ako je na tom celková imunita, ktorú tvoria biele krvinky a na základe toho konštatovať stav rakoviny alebo nie. No svet nemôže byť jednoduchý a okolnosti nádorového ochorenia zvlášť.

Na začiatku sú bunky organizmu, ktoré sa v človeku stále obnovujú a množia. Najmenej sa z kmeňových buniek množia nervové bunky. Ostatné bunky sa postupne v organizme vymieňajú rýchlejšie. Tento proces sa mnohonásobne opakuje a pri tom môže prísť k určitým genetickým zmenám. Jednoducho bunky môžu na základe obnovenia zmutovať na bunky, ktoré sa môžu dostať mimo kontrolu organizmu. Napríklad zmutujú tak, že do danej oblasti nepustia biele krvinky, hormonálne látky alebo imunitu proti baktériám. Teda imunitný a hormonálny systém stratí nad skupinou buniek kontrolu. Vešteckými metódami treba zistiť, do akej miery sú bunky v organizme zmutované.

22583
22592
22580
22591
22588
22586
22585
22578
22590
22589
22582
22587
22577
22584
22579
22581

Potom treba zisťovať, čo mutáciu a degeneráciu buniek spôsobilo, alebo lepšie povedané, čo k tomu prispelo. V prvom rade to môžu byť baktérie a vírusy, na ktoré bakteriálna a virózna imunita nemôže zasiahnuť. Sú určité druhy baktérií a vírusov, ktoré sa vedia dômyselne brániť imunite organizmu. Potom tu je faktor toxických látok v tele, ktoré môže vyrábať a ukladať vlastný organizmus. Prípadne sa môžu v organizme ukladať toxické látky z dôvodu zlej činnosti obličiek a pečene. Potom tu môže byť skutočnosť, že bakteriálno – vírusový imunitný systém organizmu je oslabený a neustále komplikovane a zložito likviduje votrelcov. Na mieste boja vytvára zápalové procesy a tie tu môžu pôsobiť aj celé roky. Bunky v takomto prostredí jednoducho zmutujú.

Potom môže byť chorá kostná dreň, biele krvinky sa nemusia dostať do dobrej kondície a sú nefunkčné. Dokonca niektoré baktérie môžu napádať biele krvinky.

Preto pri vešteckom diagnostikovaní rakovinových buniek treba zohľadniť množstvo okolností a veštecky odhadnúť, o ktorý prípad sa jedná a potom zvoliť vhodnú formu liečby.

Tak isto treba veštecky určiť stupeň a druh degenerácie buniek a o aký druh degenerácie sa jedná. Niekedy degenerácia dokonca spôsobuje aktívnu odolnosť voči imunitnému systému vcelku. Jednoducho mutácia sa tvári ako zhluk normálnych buniek. Inokedy môže byť mutácia agresívne útočná a devastovať niektoré orgány chemickými výlučkami. Inokedy je mutácia výkonnejšia a uvoľňuje rakovinové bunky rovno do krvného riečišťa.

Tak isto treba zistiť, do akej miery dokážu neurónové oblasti v tele dostatočne riadiť to, čo sa v organizme deje. Neurónové oblasti a v nich riadiace centrá môžu byť až príliš nefunkčné.

Pridaj komentár