Nová pracovná hypotéza Boh. Boh svätcov. Život si bez mŕtveho Boha poradí. Živý Boh ako duchovná cesta. Vytlačiť Boha zo sveta. Vytlačiť Boha z poníženia kríža. Charizmatický Boh. Osobne živý Boh. Vedecké poznanie Boha.

Pokračujem v teologickom rozjímaní nad zmyslom náboženstva a Božej prítomnosti medzi nami. Nestotožňujem sa s klasickou teológiou, ktorá si s Božím slovom pohráva ako v cirkusovom šapitó. Teológia ako veda o Bohu potrebuje teóriu a prax živého Boha. Boha svätcov, ktorí živého Boha prezentovali skrze svoju myseľ a svoje telo. Teraz je teológia mŕtva ako Boh samotný.

Boh sa v teológii stáva pracovnou hypotézou samou o sebe. Cieľom pracovnej hypotézy je spoznanie a pochopenie zákonitosti dosiahnutia živého Boha v každom, kto o to bude usilovať. Cieľom je dosiahnuť rôznymi cvičeniami a technikami takú Božiu prítomnosť, aká bola napríklad v pátrovi Piovi. V pracovnej hypotéze cesta k živému Bohu treba presne definovať začiatok každej cesty. Cesta k živému Bohu a vzor svätcov začína pri jedincovi, ktorý je psychologicky a psychiatricky štandardný. Počas svojho života neprekonal žiadne mimoriadne a výnimočné okolnosti. Je to jedinec, ktorý má hlboký záujem o veci náboženstva a je v náboženských veciach dostatočne zbehlý. To je základ na ceste k živému Bohu v nás, o oživení vzoru veľkých svätcov v nás živých. Ďalšou dôležitou podmienkou mojej pracovnej hypotézy bude celková náboženská filozofia. A tá je jednoznačne za to, aby sa stal živý Boh súčasťou duchovnej cesty každého, kto po tom zatúži a zároveň netúži ťahať Boha a Boží svet do sveta ľudí, ktorí si už aj tak bez Božej prítomnosti poradia. V zásade súhlasím s tvrdením, že keď Boha ťaháme do života bežných ľudí, tak z neho robíme ateistu. To platí jednak pre mŕtvu formu uctievania Boha, ale aj pre živú formu realizácie Boha v nás. Prvoradým plánom nie je vnášanie Božieho sveta do sveta ľudského, ale Boh ako osobná cesta k svätosti v nás. Až v druhom pláne je snaha o to, aby bola Božia prítomnosť dávaná ľudom. Neťahať mŕtvy odkaz do života pre ľudí, ale ťahať sa k živému Bohu ako k pracovnej hypotéze Boha v sebe a pre seba, tak ako to dostali do vienka svätci Božej histórie. Niektorí dostali do vienka mŕtvy odkaz svätcov a nič iné im nezostáva, ako ťahať odkaz do sveta ľudí a robiť Boha ateistom, ktorého aj tak ľudský svet už dávno nepotrebuje. Dá sa to vyjadriť aj slabosťou kríža a tlačením Boha do poníženia kríža, kde už nikdy nebude živým mocným Bohom. V pracovnej hypotéze živého Boha nemám záujem križovať Boha na obraz ľudskej slabosti a bolesti, ale na obraz seba a vo mne ako prejav svätej Božej sily.

Cieľom pracovnej hypotézy nie je ponižovať Boha do spovede, odpustenia a nádeje. Boha už ľudský svet dávno nezaujíma . No mňa zaujíma živý Boh a cesta k živému Bohu. Pre mňa je dôležité spoznať cestu od neživého Boha, ktorý sa stal služobníkom ľudského sveta, k živému Bohu, ktorému som sa stal neverným služobníkom. Viem, že ho ako Judáš zradím. Napriek tomu mi dovolil poznať cestu k svojej živej forme a jeho zákonitosti. Boh po mojej zrade už dávno túži. V službe spoznať Boha vlastne už robím vedecké interview o sviatosti plnej charizmy. Pozdvihnúť Boha do jeho živej podoby v nás. Pozdvihnúť Boha z poníženia slúžiť svetským veciam. Slabosť kríža vymení sila charizmy.

Často si pastorácia pomáha v spovednici psychológiou a psychiatriou, aby pomohla veriacemu. Teraz je čas, aby pracovnú hypotézu o možnosti cesty k živému Bohu podrobila práve metódam psychologickým a psychiatrickým. Medicína víta Boha. Postaviť Boha na roveň vedeckého poznania a zbaviť ho urážlivosti dôkazu. Boží svet potrebuje vedecké poznanie a hypotézu o možnosti cesty k živej forme Boha v nás. Veda a jej metódy dovolia vrátiť živého Boha na miesto sily a slávy. No tým nechcem z Boha robiť vedu a ani ho tlačiť do ľudskej pospolitosti. Živý Boh ako forma duchovnej cesty.

Nebudeme tu hovoriť o Božom utrpení na krížovej ceste. Je to cesta od živého Boha k mŕtvemu Bohu. A ja to mám nasmerované práve naopak, od mŕtveho Boha, poníženého Boha, poľudšteného Boha k Bohu slávy a sily.

Už žiadne Božie tajomstvo, ale poznanie zákonitosti cesty k živému Bohu ako vlastnej duchovnej ceste. Nejde tu ani o to, aby sa niekto na tejto ceste stal nakoniec svätým. Ide o to, aby sám sebe dokázal svätosť a nepotreboval na to inštitúciu po svojej smrti, keď tu zase budeme mať výhradne mŕtvu formu Boh. Treba vysvätiť ešte žijúceho svätca a tým vrátiť úctu a silu sviatosti svätca.

Možno sa vám moja pracovná hypotéza nebude zdať dosť svätá. Možno sa vám nebude zdať moje ostré teologické slovo. Veď je to vlastne spoločná loď, na ktorej sa každý nejako snaží navrátiť Bohu jeho vážnosť a jeho silu. Každý to môže skúsiť po svojom. Iba nehanebník čaká na slabosť Božiu.

Pridaj komentár