V posledných mesiacoch som intenzívne pracoval na prepojení šedej kôry veľkého mozgu, mozočku, stredného mozgu, miechy, hormonálnych žliaz, túlavého nervstva z hlavy a kostrče. Ďalej som do tejto sústavy prepájal aj nervové spoje okolo miechy, za miechou v oblasti obličiek a tiež nervové spoje zmyslov v hlave. K tomu som pridal aj brušný mozog – ide o sieť neurónov v tráviacom trakte žalúdka, tenkého a hrubého čreva. Teda jednoducho povedané, spojil som vzájomne celú nervovú sústavu. Už predtým som si všimol zaujímavý úkaz u ľudí, ktorí utrpeli úraz hlavy. U týchto ľudí som mal pocit, že všetky prežité predstavy boli zosunuté do mozočku v zadnej časti hlavy a pohybové koordináty boli presunuté do veľkého mozgu. V mozočku sú programy, ktoré vedú k pohybu všetkého, či už myslenia, alebo konania. Tu ma napadla myšlienka, že predstava o tom, že spomienky sú staticky naryhované na jednom mieste, je nepresná. Presnejšia je predstava, že sú to drobné energetické bublinky, ktoré za extrémnych podmienok môžu zmeniť svoje miesto. Teda pri prepojení celej nervovej sústavy sa moje spomienky presunuli do žalúdočného mozgu, informácie z mozočku do neurónov žliaz a nervových prepojení. Čo zostalo na mieste, to bolo informačné pole miechy. V mozočku mám informačné polia zo žliaz a nervových prepojení. Vo veľkom mozgu mám informačné polia z brušného mozgu. Zatiaľ to znášam vcelku dobre. Iba keď si chcem vyťahovať spomienky priamo zo šedej kôry veľkého mozgu, tak to teraz musím robiť v brušnom mozgu. Uvidíme, čo to prinesie pre moju meditačnú prax v budúcnosti.

Pridaj komentár