Posadil som sa do meditačného kresla a požiadal svoje vnútro o spoločnú meditáciu. Po chvíli čakania sa predo mnou zjavuje postava čiernej bytosti, ktorá sa vynorila z hrobu. Má démonické črty a ide rýchlym krokom cez celý cintorín ku krásnej žene, ktorá ho vyčkáva na okraji cintorína. Keď zoberie ženu do svojich rúk, tak sa mu rozpadne medzi prstami na kusy prachových zbytkov.

Čierna postava démona sa zahľadí do iného kúta cintorína a tu zazrie dieťa, okolo ktorého svieti ochranná žiara. Démon sa pokúša dostať k dieťaťu, ale sa mu to nedarí. Dieťa je záhadným spôsobom chránené. Postupne sa za dieťaťom objavuje sprievod modliacich sa mníchov. Za nimi ide skupina mentálne a fyzicky poškodených ľudí, ktorí hrajú zvláštnu a trúchlivú hudbu.

Za týmto sprievodom ide čierny pohrebný koč, v ktorom sú za sklom uväznené biele sliepky, ktoré sa márne snažia dostať z pohrebného koča a zachrániť sa. Za kočiarom ide skupina mníchov v bielych kapucniach. Z každého mnícha pomaličky začína vytekať krv. Táto červená tekutina sa závratnou rýchlosťou rozteká všade, kde len môže. Všetko pohltila červená tekutina. Pozvoľna z červenej krvi vyrastajú červené postavy. Po ukončení náboženských rituálov sa prudko všetko zahalilo čiernou farbou v takom rozsahu, že po červenej farbe nezostala žiadna pamiatka.

Z čiernej farby sa zjavuje postava démona a jasne až priezračne pôsobiaca postava dieťaťa aj so svätožiarou. Dieťa zoberie do svojej ruky ruku démona, z ktorého nakoniec zostáva iba ruka s prsteňom. Vedľa ruky čierna knižka, z ktorej po otvorení vylietajú kvety a biele holubice. Z knižky doslova vypadne holá postava ženy, ktorá si do tela neustále vráža nôž. Z takto dokaličeného tela vystupuje duch tejto osoby. Tento priezračný duch sa snaží dostať k dieťaťu a vliezť do jeho fyzického vnútra. Keď ho dieťa príjme, tak sa pomaličky presúva do neznáma, až sa úplne stratí v diaľke.

Pridaj komentár