V terapeutickej praxi u mňa doteraz jednoznačne prevládala orientácia na veľký mozog. Bolo to hlavne ovplyvnené mojimi poznatkami z kníh. O veľkom mozgu sa toho napísalo v publikáciách až príliš veľa. Až v knižkách pre medikov nie je v popredí veľký mozog, ale sa tu dostáva do popredia stredný mozog a mozoček, ktorý je v zadnej časti pod mozgom. Mozoček je dôležitý z hľadiska toho, že riadi vyberanie všetkých druhov spomienok do súvislých celkov. Teda zo statického archívu veľkého mozgu, kde sú všetky druhy spomienok doslova rozhádzané, dokáže tieto statické spomienky či už ako obrazy, zvuky, vône, chute, dotyky vybrať do určitých za sebou idúcich pocitov. Je už len otázka, ako tieto spomienkové pocity vyberá a ako ich zase po vybratí ukladá. Ide tu o spôsob ukladania, rýchlosť vyberania a vkladania. Niekedy sa pri depresiách niektoré spomienky zaseknú, inokedy sa povyberajú nevhodné spomienky, náhodne sa pomení poradie, alebo sa nevyberú žiadne obrázky a človek ako keby zabudol, čo práve robil. Pri meditačných cvičeniach sa stále viac zameriavam na koncentrácie do mozočku. Uvedomujem si jeho fyzické zloženie z dvoch častí o veľkosti tenisovej loptičky. Tenisová loptička je rozrezaná na dve polovičky a každá polovička je rozdelená ešte na asi 10 častí na každej strane. V strede medzi polovicami loptičiek je niečo ako menšia húsenica. Povrch šedej kôry sa podobá na mnohopočetné ramená koralu s drobnými zrnkami piesku na povrchu. Vo vnútri je biela mozgová hmota a v nej množstvo rozličných nervov a ich vzájomných prepojení. Z hornej časti mozočku idú dva zväzky nervov a tak isto z dolnej časti idú dva zväzky nervov. Čo sa týka psychických funkcií, tak to bude trochu zložitejšie. Na povrchu mozočka je šedá kôra zložená z trochu iných neurónových buniek ako vo veľkom mozgu. V týchto neurónoch sú uložené programy na určité činnosti, ktoré sa človek naučil počas svojho života. Keď chcem ísť zatĺcť klinec, cítim na povrchu mozočku pohyb k miestu, ktoré začne vyberať spomienkové pocity o tom, ako som zatĺkal klinec a všetky možné varianty zatĺkania tak, ako som to mnohokrát zažíval. Keď mozoček vyberie vhodné riešenie, ako to spraviť, tak sa vydá pokyn na vykonanie určitého konkrétneho pohybu. Keď sa mi nechce niečo robiť, tak sa pokúsim nájsť v šedej kôre mozočku miesto, ktoré za to zodpovedá a zisťujem, či nie je zablokované. Napríklad v poslednom čase sa mi nechce individuálne meditovať. Vyhľadám v mozočku zodpovedajúce miesto a zisťujem, že je zablokované a nechce alebo nedarí sa mu vybrať spomienky na individuálne meditácie. Do danej oblasti sa skoncentrujem a násilne prepojím danú oblasť šedej kôry mozočku s oblasťou veľkého mozgu, kde sa spomienky na meditáciu nachádzajú. Donútim mozoček, aby fungoval správne a aktívne. Ešte podotýkam, že spomienky na vonkajší svet mám meditáciou presunuté do brušného mozgu ako pri poranení mozgu. Tak isto niektoré cicavce ukladajú informácie z vonkajšieho sveta do oblasti brušných neurónov. Nerobia tak primáty, napríklad šimpanzy a opice. Keď sa na diaľku vciťujem do spiacich osôb, tak určité časti mozočku pracujú, ale ostatné sú dôsledne stuhnuté a pasívne. Dôležitá bude aj rýchlosť vyberania obrázkov a činnosť naväzujúca na zrýchlené alebo spomalené vyberanie obrázkov. Keď sa napájam na diaľku na človeka v sexuálnej aktivite zisťujem, že je v šedej kôre mozočku všetko vyradené, idú tu výhradne sexuálne spomienky. Ostatné programy sú jednoducho vypnuté. Tu je možno tajomstvo likvidácie alebo tlmenia depresie práve sexuálnymi predstavami alebo sexuálnou aktivitou. Keď sa napájam na totálnych depresivákov, tak skoro všetko je v šedej kôre mozočka stuhnuté a neochotné vyberať žiadne schopnosti. Keď sa napájam v zahraničí na ľudí, ktorí idú práve spáchať samovraždu, tak ich mozoček je stuhnutý a je neustále silne aktivizovaná oblasť pocitov spáchať samovraždu.

Pridaj komentár