– Individuálna meditácia z 22.8.02

Na začiatku meditácie som si otvoril pamäťový záznam súvisiaci s medzibunkovým priestorom a medzibunkovým mokom. Ďalej som si spomenul na bunkovú membránu, bunkové orgány, jadro a chromozómy. Rozjímal som nad bunkou ako nad stvoriteľom všetkého živého. Predstavoval som si svoje telo ako praoceán, v ktorom moje bunky ako dielo stvorili a žijú doteraz. Iba sa neustále prispôsobujú zmeneným podmienkam tu na zemi a v kozme. Medzibunkový priestor je naplnený oceánom, ktorý voláme medzibunkový mok. V celom organizme existujú prílivové a odlivové vlny. Sú markantne pociťované práve po najedení, keď sa krv hromadí v tráviacom trakte. Bunka ako môj stvoriteľ má vlastnú chémiu, vlastné malé orgány. Uprostred bunky je jadro, ktoré poeticky volám Boh. Jadro v podobe Boha má vlastnú nezávislosť a vlastnú chémiu. Postupne som vyvolával nervové napätie v medzibunkových priestoroch jednotlivých častí mozgu: veľkého, malého, hypotalamusu, miechy, celého nervstva, krvného riečišťa, tepien, žíl, lymfatického riečišťa, jednotlivých orgánov, jednotlivých hormonálnych žliaz, kostí, kostnej drene, chrupaviek, svalov a kože. Pri prieniku do medzibunkových priestorov lymfatických dráh som mal nepríjemné pocity. Sem som prenikal cez nervové platničky vo svaloch. Pocit bolesti signalizuje, že v tejto oblasti ešte nie je všetko v poriadku. Budem sa musieť lymfatickým riečišťom zaoberať intenzívnejšie. Dobre si uvedomujem, že moja matka mala rakovinu lymfatického systému. Dedičné predpoklady môžu byť hrozbou. O to väčšie úsilie treba vynaložiť na prevenciu.

Pridaj komentár