Vlastná meditačná cesta, spoločná meditačná cesta alebo empirické bádanie – to je asi večná dilema pre moju osobu. Na jednej strane meditačná duchovná cesta ako Květoslav Minařík alebo František Bardon, na druhej strane skúmanie zákonitostí ezoteriky, spoločné meditácie a hľadanie cesty, ktorá môže byť schodná pre väčšinu meditujúcich. Takýto spor o prístup mali už v starej Indii, kde si niektorí ezoterici pestovali vlastnú ezoteriku, ktorú neboli ochotní dať tým druhým a na druhej strane tí, ktorí sa usilovali do ezoteriky zasvätiť tých ostatných a teda čiastočne sa vzdávali vlastnej meditačnej cesty. Ja osobne som zatiaľ výhradne kráčal cez skúmania ezoteriky z hľadiska medicíny, psychológie, psychiatrie a sexuológie. Teda cesta výskumníka, ktorá sa tak výrazne odlišuje od kolektívnych meditácií v rôznych kláštoroch a ešte viacej od súkromných meditácii hoci aj pustovníkov v jaskyniach Nepálu. Moja doterajšia cesta vyžaduje pravidelné cvičenia rôznych meditačných techník a postupov. Potom sledujem tie isté cvičenia u iných meditujúcich s tým, že hľadám spoločné črty pre tieto meditácie. Potom zvyčajne všetko rozumovo konfrontujem s poznatkami medicíny. Skúmam aj patologické prejavy jednotlivých techník. Na záver hľadám všeobecne platné empirické zákonitosti. Teda hľadisko praxe prevláda. Rozsiahlejší a skutočne vedecký výskum ezoteriky nerobím a teda nemôžem vynášať všeobecné platné vedecké výroky. Takýmto postupom sa ale zbavujem vnútorného pocitu šťastia a to preto, že nemôžem v meditácii postupovať absolútne slobodne a to tak, ako to diktuje vnútorné podvedomie. Terajšia meditácia je poznamenaná dosť prísnymi pravidlami a nutnosťou sa do viacerých vecí okolo ezoteriky donucovať. Naopak pri vnútornej meditácii si meditujúci zvyčajne slobodne volia, čo budú meditovať, kedy to budú meditovať a ako to budú meditovať. Takýto prístup prináša obrovskú radosť a uspokojenie, že to robím iba tak, ako to ja uznám za vhodné. Je to nesporne nádherný pocit. Pri meditáciách, keď sa usilujeme spoločne meditovať odkaz niektorého významného ezoterika, je tiež vyšší stupeň radosti, lebo aj dotyčný autor postupoval slobodne a my túžime sa stať dotyčným ezoterikom. Keď sa ma niektorí meditujúci pýtajú, či som šťastný, tak často musím odpovedať, že osobné šťastie som obetoval v záujme veci. Po takejto otázke som vždy ešte viac zosmutnel a tak som sa začal zaoberať pre mňa kacírskou otázkou, čo keby som si predsa doprial trochu meditačného šťastia a raz do týždni si robil vlastné meditácie? A takto vlastne vznikla nová rubrika pod názvom BRÁNA. V tejto rubrike budem zverejňovať výhradne vlastnú meditáciu podľa slobodného výberu mojej duše. Tak predsa budem mať aj trochu toho šťastia. Hneď som šťastnejší.

Pridaj komentár