Prognóza. Diagnóza. Cieľ. Rozsah. Obsah. Časové horizonty. Požiadavky. Minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Členenie. Závažnosť. Hranice. Vstup. Výstup. Vývoj. Obmedzenia. Odporúčania. Variácie.

Cieľom prognózy je snaha o posúdenie možnosti, ako ísť na duchovnej ceste a zájsť čo najďalej ako ktokoľvek pred nami. V tomto cieli je snaha načrtnúť možnosti a voľne sa o tom pobaviť v rámci diagnostického skúmania duchovnej cesty.

Rozsah diagnózy. Diagnóza sa bude usilovať zahrnúť všetky oblasti duchovného rastu do cieľa tejto prognostickej úvahy. Prognóza možného maximálneho vývoja na duchovnej ceste do hĺbky ľudskej duše sa bude deliť na päť základných oblastí a to je kozmické vedomie, kde pôjde o ľudí, ktorí strávili v kozmickom priestore určitý dlhší čas, ľudské vedomie dnešných ľudí, vedomie prírodných ľudí, vedomie dnešných zvierat a vedomie prahistorických zvierat. Teda rozsah prognózy bude zahŕňať päť oblastí, ktoré budeme ďalej členiť podľa vhodne vybratého kľúča.

22719
22714
22724
22715
22726
22722
22716
22717
22727
22721
22720
22718
22728
22713
22723
22725

Morfológia diagnózy sa dotkne piatich základných oblastí, na ktoré sme rozčlenili duchovnú cestu do ľudskej duše. Morfológia bude obsahovať ďalšie členenie na fyzickú, psychickú, biochemickú a bioenergetickú oblasť.

Závažnosť v diagnóze sa bude venovať piatim druhom vedomia a každý druh vedomia sa bude členiť na ďalšie štyri oblasti. Teda napríklad kozmické vedomie sa bude členiť na fyzickú, psychickú, biochemickú a bioenergetickú oblasť. Hľadisko závažnosti sa bude dávať na patologické prejavy v ľudskom vedomí. V konečnom dôsledku budeme nahliadať do ľudskej duše a tiež každý do vlastnej duše na základe patológií ľudského tela a ľudskej psychiky. Patologický kľúč má svoju závažnosť a svoje opodstatnenie.

Hranice diagnózy sú vymedzené patológiou ľudskej duše a toto spadá do kompetencie psychiatrie a psychiatrickej praxe. Teda pracovným nástrojom sa v tejto diagnóze stanú psychiatrické poznatky a skúsenosti. V rámci psychiatrických poznatkov zahrnieme kozmické vedomie, ľudské, prírodné a zvieracie vedomie, vedomie prahistorických zvierat. Do psychiatrických hraníc dostaneme pochody fyzické, psychické, chemické a energetické. Celé to bude zastrešovať psychiatrická teória a prax. Základným stavebným kameňom je určenie stabilnej ľudskej normality dnešného človeka. Povieme toto je bežný štandardný jedinec, ktorý je v dnešnej dobe šedý priemer a nemá žiadne výnimočnosti.

Vstupy diagnózy duchovnej cesty budú určené psychiatrickými patológiami, ktoré budú vychádzať z fyzického, psychického, energetického a chemického neštandardu človeka. K tomu treba pridať niečo jedinečné a to je skutočnosť, že ezoterik na svojej duchovnej ceste patologické stavy nacvičuje a do určitej miery aj realizuje. Podmienkou je, že nesmie prísť k zlyhaniu a devastácii psychiky a fyzického zdravia. Do tohoto zahrňujeme aj šťastný osud. Napríklad ezoterik sa stane schizofrenikom, teda stav si vyvolá. Po prepuknutí sa ezoterik psychoterapiami usiluje zvládnuť stav schizofrénie, ale ho nelikviduje. Naopak, naučí sa ho ovládať a spozná aj tento rozmer ľudskej duše. Nacvičená a vyvolaná patológia nie je tak silná a intenzívna ako skutočné schizofrenické ochorenie, pri ktorom sa jedinec cíti sám sebou a zároveň inou osobou.

Hľadisko obmedzenia v diagnostike budúcej prognózy budú tvoriť extrémne stavy fyzického a psychického poškodenia. Tu sa na duchovnej ceste zaviedla metóda sugerácie určitých extrémnych stavov. Ide o metódu, keď bez výhrad ako dement uveríte, že prší v miestnosti na základe toho, že vám to niekto povie. Teda dochádza k vypnutiu logiky a celkovej kritičnosti. Toto je zatiaľ jediná schodná cesta na zvládnutie extrémnych stavov mysle. Príkladom je nastolenie stavu ochrnutia nervovej sústavy. Takýto stav by sa dal dosiahnuť určitými látkami, no porušili by sme zásadu bezpečnosti duchovnej cesty. Keby sme sa zmrzačili a ochrnuli, jednostranne by sme ukončili všestrannú duchovnú cestu. Psychiatrickú prax a delenie psychických stavov by sme nezvládli v plnom rozsahu.

Nutnou požiadavkou diagnózy možnosti duchovnej cesty je uplatnenie psychiatrického kľúča, ktorý bude obsahovať zoznam najvýznamnejších patologických stavov ľudskej duše. Paradoxne sa stáva psychiatrická prax základom všestrannej duchovnej cesty s tým, že poznatky psychológie sú doplňujúcim faktorom našej diagnózy končiacej v určitej prognóze budúceho vývoja.

Pridaj komentár