Pre ezoteriku máme nový fenomén a to je množina pod názvom informačné polia. Táto množina má svoj vznik, pred ktorým bol stav nula. Teda je tu aspoň jeden prvok množiny a to spomienky živého organizmu, ktorý sa dokázal hýbať sám a zapisovať do neurónov svoje spomienky. Keď budeme myslieť naspäť v čase, tak pred časom 2000 miliónov rokov bola množina informačných polí prázdna. Až po tomto dátume, keď predpokladáme vznik organizmov, ktoré sa už hýbali, môžeme hovoriť o reálnej existencii množiny, ktorá dostala svoj prvý prvok a to spomienky živočícha, ktoré sa z neho uvoľnili. Živočích je tiež pre nás množina obsahujúca prvky podmnožiny v zmysle uložených spomienok. Nemožno tvrdiť, že všetky spomienky sa presunuli do novej množiny pod názvom informačné polia. Množina pod názvom živočích si môže zo svojich spomienok časť ponechať vo vlastných pozostatkoch a časť sa môže presunúť do množiny pod názvom informačné polia.

Množina pod označením živočích počas života nazbiera určité množstvo spomienok, ktoré uloží v množine svojej mysle. Toto množstvo spomienok je limitované časom života, aktívnosťou života. Teda v množine živočích je určité množstvo informácií, ktoré je počas života organizmu nekonštantné a môže sa meniť iba smerom k väčšiemu počtu. Dochádza tu k napočítavaniu spomienok. V žiadnom prípade k ich úbytku. Smrť živočícha znamená vytvorenie konštantného stavu množstva spomienok. Tento stav je nemenný. Množina živočícha nadobudla nemenný počet, ktorým nemožno robiť žiadne matematické operácie vedúce k zväčšeniu.

No tento konštantný stav možno deliť na menšie množstvá za podmienky dodržania toho, že keď ľubovoľné rozdelenie kontrolne sčítame, tak dostaneme pôvodné číslo. Delenie konštantného stavu spomienok je ľubovoľný proces a pri každom živočíchovi treba zisťovať jedinečnosť tohto delenia. V množine živočícha môže nastať stav nula a do množiny informačných polí pribudne 100 % z množiny živočícha. Z množiny živočícha, ktorú sme premenovali procesom smrti na množinu pozostatkov, môže do množiny informačných polí prejsť ľubovoľný počet prvkov spomienok s limitnými hodnotami neprekračujúcimi pôvodné množstvo spomienok v momente smrti biologického organizmu.

Je možnosť, že živý organizmus ako množina sa dá vnútri podeliť na 5 podmnožín a to podmnožinu spomienok uložených v neurónoch, podmnožinu uloženú v kostiach, podmnožinu uloženú iba v energetickom poli zvieraťa, ktoré je v ňom samotnom a podmnožinu mimo neho v inom objekte, napríklad v kameni, kde spravil kópiu svojich spomienok. Posledná 5. množina môže byť vytvorená za života zvieraťa a to priamo v množine informačných polí, pokiaľ organizmus trpí určitými psychickými procesmi, ktoré sa podobajú na stav zomierania.

Po smrti živočícha zaniká množina živočícha a vytvára sa množina informačných polí, ktorá v rámci tohto živočícha má zase niekoľko podmnožín. Jedna podmnožina sú pozostatky živočícha, ktoré ako nosič obsahujú časť spomienok zo života tohto živočícha. Potom časť spomienok je v informačných poliach. Časť spomienok môže vytvoriť tretiu podmnožinu v živých organizmoch. Podmienka je, že prvý živočích na svete z hľadiska histórie nemohol ako prvý obsahovať spomienku z iného živého organizmu a to z toho dôvodu, že bol prvý v poradí. A až druhý a ďalší v poradí mohol dostať spomienky z iného, už zomierajúceho organizmu. Kópiu spomienok možno nájsť v niektorom objekte.

Množina informačných polí má základný prvok a to sú spomienky živočíchov a vznikom prírodného človeka aj spomienky človeka. Množina informačných polí má niekoľko podmnožín a to sú hrobné pozostatky s určitým množstvom spomienok. Potom podmnožina živých ľudí a zvierat, do ktorých sa časť spomienok mohla dostať priamo alebo mohlo prísť ku kopírovaniu hociktorého prvku množiny informačných polí. Potom je tu podmnožina násilne viazaných spomienok, ktoré už boli súčasťou množiny informácií v kostiach alebo informačných poliach okolo nás. Potom je tu podmnožina skopírovaných informácií v objektoch. Tieto nemožno presúvať, ale iba kopírovať a spraviť takpovediac foto. Špecifikum podmnožiny skopírovaných spomienok do objektu napríklad kameňa je nemožnosť manipulovať. Je možné mať o ňom spomienku, ale nemožno ho presunúť v zmysle vyberiem disketu z počítača a prenesiem ju niekde. Jediná možnosť je úplné zničenie objektu napríklad hodením do lávy alebo taviacej sa hmoty určitých surovín ako je žeravá hmota železa alebo skla. Vtedy je možné ho uvoľniť.

Keď chceme mať pokope všetky spomienky o danom živočíchovi, teda dávame dokopy prvky spomienok z rôznych druhov množín a chceme znovu vytvoriť množinu všetkých spomienok živočícha, tak musíme prejsť niekoľko miest uloženia spomienok o danom živočíchovi alebo človekovi. V prvom rade hrobné pozostatky, potom živé organizmy, iné mŕtve pozostatky, živých ľudí, zvieratá a možno aj rastliny, rôzne objekty a sem spadajú aj kultové stavby, voľné informačné polia v energetických poliach Zeme a kozmu. Až teraz sme získali množinu spomienok dotyčného organizmu, ktorý niekedy žil.

Pridaj komentár