Pohľad na svet cez počty. Vnímanie sveta ako celku. Vnímanie sveta ako nekonečno. Vnímanie sveta ako konečno. Vnímanie sveta podľa čísel. Spájanie sveta. Delenie sveta. Ako ste na tom vy osobne?

Zahľadím sa okolo seba a uvedomím si, koľko a aký počet objektov preniká mojimi očami do krátkodobej pamäti. Zisťujem pocitovo, že preniká do mňa iba šesť predmetov. Akoby som dokázal jedným pohľadom vnímať a prijať iba šesť objektov. Pod šesť tu rozumiem šesť ľubovoľných predmetov pred sebou. Napríklad sa teraz pozerám na určitý priestor a z toho priestoru mi do vnútra mozgu preniká lavička, stĺp, bilbord, lampa a jeden človek. Ostatné objekty ako keby som nebol schopný prijať alebo nebol som zvyknutý na prijatie iných objektov.

Spravím pokus a násilne začnem vnímať viac ako 6 objektov. Pociťujem vo svojej psychike tlaky a neprirodzenosť takého vnímania prostredia. Neviem, aký je štandard tomto smere a aké pocity majú iní, a tak nemôžem robiť uzávery o štandardoch matematického vnímania okolia.

6
11
5
8
12
19
7
17
16
20
13
15
21
10
22
18

Pokračujem v experimentovaní a svoju pozornosť zameriam najprv iba na jeden ucelený objekt. Napríklad to bude celá postava človeka. Teda vnímam iba jeden celistvý objekt a ostané predmety sú mimo moju pozornosť. Potom sa usilujem vnímať dva objekty a upriamiť na ne koncentráciu pred sebou. Potom to zopakujem na troch objektoch, na štyroch a potom na piatich objektoch. Pri piatich objektoch je pozornosť rozložená na päť objektov a vo vnútri mysle je iný stav ako pri koncentrácii na jeden objekt.

Skúšam aj opačnú koncentráciu a usilujem sa naraz vnímať okolo dvanásť objektov. Akosi sa mi to nedarí a pozornosť sa zužuje na tých šesť predmetov. Teda na zúženie vedomia na jeden objekt reaguje psychika dostatočne a bez odporu. No pri vnímaní väčšieho množstva objektov pred sebou naraz reaguje psychika človeka mechanizmom zúženia vnímania na 6 objektov. Aspoň u mňa to tak funguje.

Tak isto koncentrácia na žiadny objekt nefunguje dobre a moje vedomie sa usiluje o koncentráciu aspoň na jeden predmet.

Pokiaľ sa skoncentrujem na jeden objekt a začnem ho deliť na menšie čiastky, tak to sa mojej psychike pozdáva a nerobí žiadne ťažkosti. Pokiaľ začnem na menšie časti deliť dva objekty pred sebou, tak mi moja psychika robí problémy a núti ma, aby som sa venoval iba jednému ucelenému predmetu pred sebou.

Keď u seba spájam niekoľko predmetov do uceleného celku, tak to sa mojej psychike pozdáva. O takéto spájanie má záujem.

Otočím svoju pozornosť do svojho vnútorného sveta a na spomienky, ktoré sú uložené v mysli. Pri vyberaní spomienok z vnútornej mysle som mal rôzne pocity a z hľadiska matematického som vždy pri každej spomienke vybral rôzny počet objektov. V konfliktnej situácii som si vybral spomienku a koncentráciu na seba a druhú osobu. Keď mi na niečom záleží a aj na okolí, vyberám naraz veľa objektov zo spomienok. Nerobí žiadny problém sa na ne koncentrovať. Teda u mňa bude platiť, že pri spomienke vyberiem ľubovoľný počet objektov a počet ich výberu bude záležať od konkrétnej situácie.

Keď sa budem usilovať v spomienke zmeniť počet objektov, na ktoré som sa koncentroval, tak sa mi úplne zmení spomienka na inú, jednoducho mi to nedovolí do spomienky zahrnúť viacej objektov, na ktoré by som sa vedome skoncentroval. Vlastná myseľ vyberie inú spomienku s inou predstavou.

Keď si vybavím spomienku, v ktorej je koncentrácia na jeden objekt a usilujem sa túto spomienku podeliť zisťujem, že zase mi pamäť podsúva jednotlivé časti oddelene a samostatne, ako keby boli posekané na kusy. Jeden kus samostatne, ďalší kus samostatne a ostatné sú zastreté. Veľmi ťažko sa mi tvorí spájanie čiastkových objektov do jedného objektu. Ako keby to myseľ odmietala. Je zaujímavé sledovať koncentráciu z matematického hľadiska do vonkajšieho sveta a koncentráciu do vnútorného sveta človeka.

Teraz sa pokúsim myslieť abstraktne a premýšľať nad svetom pomocou matematických výrazov. Poviem si nekonečno a tiež si ho uvedomím. Usilujem sa mať pocit niečoho nekonečného, kde sa hranice niekam posúvajú. Uvedomujem si v nekonečnom konečnosť ohraničenú ľudským poznaním. Uvedomujem si pomocou zvukovej podoby slov, že nekonečno sa skladá z toho, čo človek poznal svojimi zmyslami a technickými prostriedkami a zároveň obsahuje nekonečno toho, čo je človek schopný spoznať. Vo vnútri mysle počítam iba na základe slov vo zvukovej podobe bez toho, aby som si predstavoval čo len jeden reálne existujúci objekt. Vnútorné abstraktné myslenie na základe zvukov abecedy dovoľuje ľudskej mysli narábať s matematickým aparátom omnoho lepšie ako pri obrazovom použití matematiky. V zásade keď sa chceme venovať matematike, tak by v mysli nemali vznikať žiadne obrazy o matematike. Pretože tieto nedovoľujú dostatočnú voľnosť matematického myslenia.

Pridaj komentár