Veštectvo a psychológia partnerských vzťahov. Zdravotný stav. Psychický stav. Láska. Model spolužitia. Vzájomné očakávania. Komunikácia vo vzťahu. Zásady komunikácie.

Pokračujem naďalej v štúdiu odbornej literatúry, ktorá pojednáva o partnerských vzťahoch na základe poznatkov psychológov. K tomu pridávam veštecké ošetrenie partnerskej dvojice. Snažím sa z klasického veštectva realizovať alternatívne veštectvo, ktoré na prvé miesto dáva psychológiu vzťahov a túto dopĺňa vešteckým prieskumom psychiky aktérov partnerského spolužitia. V tomto trende chcem postupovať ďalej.

V tomto kroku som si naštudoval zásady a teórie partnerskej komunikácie a možnosti vzniku a riešenia možných konfliktných situácií. Ide o určité stavy v partnerskom spolužití a prvom rade o to, či si partneri vytvorili návyk pre ventilovanie nepríjemných pocitov a nepríjemných vecí. Všetko by sa malo diať na základe určitej nepísanej dohody, ktorej základom je nácvik a utužovanie partnerských stereotypov.

22438
22436
22430
22425
22435
22439
22431
22437
22427
22428
22434
22440
22426
22433
22432
22429

Ďalším stavom je reálnosť očakávaní partnerov. Či partneri od seba neočakávajú niečo, čo sa nedá zrealizovať, alebo svoje očakávania podceňujú, prípadne neprejavujú. V rámci partnerskej dohody by mala fungovať aj psychohygiena oznamovania si túžob a očakávaní, ktoré partneri vo svojej mysli vytvorili. Schopnosť partnerov otvorene snívať a pripravenosť uzatvárať kompromisné dohody aj v tejto oblasti svojich ideálov.

Dôležité je, či si v partnerskej komunikácii vytvorili priestor na porady. Ako sa správajú v momentoch krízových stavov, ako dokážu krízu prežívať, ako ju dokážu prijať a napríklad či sú ochotní nachádzať kompromisné riešenia. Či partneri neprekračujú dohodnuté hranične dohovoru ako vernosť, čestnosť a serióznosť.

Zaujímavá je otázka, čo rodinu stmeľuje a čo ju rozvracia. Či partneri hľadajú svoju budúcnosť, či dokážu vytvárať okolnosti, ktoré zväzok utužujú a sú schopní vnímať stupeň vlastného rozvratu. Či sa dokážu s niekým radiť o partnerských vzťahoch, či dokážu hľadať riešenia a pochopiť, čo vlastne partner chce. Nezanedbateľná je schopnosť partnerov sa meniť.

Dôležitý je aj stupeň oddanosti partnera partnerovi, kde je ešte stupeň tolerantnosti a lásky. Partneri by si mali vedieť predstaviť a vzájomne oznámiť, kde sú hranice, pri ktorých by sa ich vzťah skončil. Čo tvorí túto hranicu a čo je za hranicou. Schopnosť o tejto háklivej téme komunikovať. Tak isto dosiahnuť riešenie a určitú samostatnosť. Rešpektovať právo veta na niektoré veci alebo snahu o danej veci hovoriť a riešiť ju tak, aby vzájomne dosiahli partneri rovnaký názor.

Mňa osobitne bude zaujímať, aký druh komunikácie medzi partnermi funguje a akých chýb sa v partnerskej komunikácii dopúšťajú. Pri deštruktívnom vzťahu to bude konštatovanie, prečo sa dostali tam, kde sa dostali a či je záujem niečo zmeniť. Pri negatívnom vzťahu partnerov bude viac priestoru aj šancí, aby sme niečo napravili a dali do poriadku. Tak isto veľký priestor dáva možnosť preveriť, či partneri nerobia vo svojej komunikácii zásadné chyby, ktoré by v budúcnosti mohli byť osudové a nezvládnuteľné.

Zaujímavý je aj prenos zákonitostí partnerských vzťahov na vzťahy mimo partnerstva. Teda vzťahy všeobecné a ich celkový stav. Či vo vzťahoch funguje správna komunikácia a ako udržať aj v priateľských vzťahoch dostatočnú harmóniu a dlhodobosť.

Mimoriadne dôležité je, ako si manželia alebo partneri dokážu znovu a znovu obnovovať spoločnú partnerskú dohodu či už písanú, alebo nepísanú. Ako dokážu mať dohodu s prepojenými záväzkami. Dohody so záväzkami a odmenami a záväzkami a trestami.

Pridaj komentár