Znovu som sa usadil do svojho obľúbeného meditačného kresla a požiadal svoje vnútro o meditáciu. Chvíľu som nič necítil a nečakane rýchlo som sa ocitol vo vzdušných víroch, ktoré ma unášali do priestoru mnoho metrov na zemou. Pociťujem, že mi postupne narástli krídla a transformoval som sa na anjela.

Mám pocit vznášania sa, ako keď parašutista vyskočí z lietadla a rúti sa obrovskou rýchlosťou k zemi. Medzitým stíham robiť rýchlo za sebou idúce kotrmelce. Znenazdajky mám pocit, že sa vznášam pri hladine morskej vody a povrchu sa dotýkam iba prstami palcov na nohách.

Pociťujem chlad a odpor čeriacej sa vody. Tento pocit po chvíli končí a ja zľahka pristávam na veľkom kozmickom strome, na jeho samotnom vrchole. Podo mnou sedia na vetvách tohto stromu ďalšie postavy s krídlami. Celkovo je tu smutná nálada. Znovu sa zahľadím pod seba a zazriem, že pri kmeni tejto storočnej kozmickej lipy sa odohráva bohoslužba v mene Boha svetov Pantokratora.

Tých, ktorí holdujú znalostiam, odkazujem na pravoslávnu cirkev. Kňaz pod stromom zdvíha k nebesiam biely platinový krúžok a tento sa mení na jagavú hviezdu univerza. V diaľke sa k stromu približuje mandorla, ktorá sa tvarom podobá drevitému obalu mandle. V tomto mandorlovom tvare sedí postava Boha svetov a okolo neho plno svätých bytostí, písmen a číslic. V zlomku sekundy splývam s postavou Pantokratora a stávam sa ním. Dve v jedno sa stali. Postupne začínam v tejto nevšednej bytosti pociťovať všetok nekonečný priestor. Cítim sa týmto priestorom v každom smere a v každom bode v tom istom okamihu. Mám pocit, že som nekonečno, že som priestor sám o sebe. Pociťujem nekonečnosť bez hraníc. Je to nádherný pocit voľnosti a príjemnosti.

Pridaj komentár