Ako zvyčajne som sa posadil do môjho meditačného kresla a požiadal svoje vnútro o spoločnú meditáciu. V mojej predstavivosti sa objavila skupinka divochov s pomaľovanými tvárami. Na hlavách mali bohato zdobené čelenky z rôznych druhov vtáčieho peria. Jeden z prítomných divochov mlátil ako nepríčetný do veľkého bubna a uvádzal ostatných ľudožrútov do tranzového stavu. Ľudožrúti boli zaujatí kúskovaním ľudského tela. Išlo zrejme o bojovníka iného kmeňa, ktorý bol zabitý v boji a teraz prírodní ľudia pojedali jeho telo v surovom stave. Medzitým, ako pojedali mäso, si svoje telá a zbrane potierali krvou mŕtveho nepriateľa zabitého v boji. To, čo zostalo bokom a nezjedli, bola hlava mŕtveho bojovníka, ktorú oddelili osobitne na iný účel ako zjedenie. Keď sa všetci do prasknutia najedli surového ľudského mäsa, za neustáleho rytmického bubnovania odchádzali k vzdialenej hore, na okraji ktorej je pohrebisko mŕtvych predkov. Náčelník kmeňa k pohrebisku priniesol hlavu mŕtveho bojovníka a vyzval svojich mŕtvych predkov, aby prijali jeho dar a posilnili svoju prítomnosť a ochranu nad bojovníkmi. Spoločne odchádzajú do jaskyne nad pohrebiskom a tu v jaskyni zakopávajú odseknutú hlavu. Takto to robia od pradávna. Zároveň na steny jaskyne kreslia nové jednoduché značky ako rituálnu väzbu duše mŕtveho bojovníka na pohrebisko. V dušiach prírodných ľudí cítiť príchod ochrancu pohrebiska, ktorý získava novú silu ochraňovať národ prírodných ľudí. Bojovníci odchádzajú spokojní, že duše ich mŕtvych predkov znovu chráni duch pohrebiska. Ja osobne pociťujem príjemný pocit istoty a zároveň sa bioenergia v mojom fyzickom tele šíri do povrchu kostí a cítim jej hojivý účinok.

Pridaj komentár