Kresťanstvo. Svätec. Tradícia krstu. Krv. Namaľované postavy na skalách. Deti. Šok zo straty rodičov. Prírodný človek. Úder blesku. Deti pre mŕtvu matku. Živá forma Boha. Detská podoba Boha.

Pokračujem vo vlastnom špiritistickom prieskume toho, čo je skryté za Kristovým zákonom. Vyhľadal som prvého v poradí, ktorý mal živú formu Boha svätcov. Využívam informačné pole tejto mŕtvej osoby, aby som sa posunul na miesta, na ktorých vznikala prahistória náboženstva.

Ocitám sa kdesi v dnešnom Španielsku. Nie je dôležité, kde to presne je. Cez dané miesto sa napájam na pozostatky prvého svätca. Ten ako chlapec žil s matkou a zažil v horách úder blesku. Matka zomrela a dieťa prežilo. Jeho neuróny sú zmenené. Túžba po matke spôsobuje vzatie jej duše do seba. Informačné pole matky túži po dieťati. Ako chlapec dorastie, tak sa utiahne do skál a tu neustále kreslí obraz svojej matky. Jeho matka, teraz už ak informačné pole mŕtvej osoby, túži po deťoch. Dotyčný svätý muž ich pre matku získava a v hornatom prostredí s veľkou láskou a starostlivosťou vychováva. Informačné pole mŕtvej matky dovolí, aby sa svätec napojil na informačné polia brontosaurov a dinosaurov. Teda deti vedie výchovou k uctievaniu matky na náboženský spôsob. Malé deti považujú obraz matky za svoju pôvodnú matku.

Začína sa tu proces náboženského vplyvu. Dotyčný svätec nerobí do detskej psychiky žiadne zásahy. Jednoducho vštepí deťom potrebu uctievať si nakreslenú postavu ako svoju matku. To je výborný posun k celkovej ľudskosti. Kdesi tu sa začínajú písať budúce dejiny kultu matky. Dotyčné deti odrastú a rozchádzajú sa po svete. Svoju matku uctievajú aj naďalej.

Pridaj komentár